Niektorí ľudia považujú život jednoducho za organizovaný súbor chemických reakcií. Iní vidia vo svete okolo seba zmysel a účel, ktorý sa nedá zredukovať na obyčajné materiálne sily. Filozofi zasvätili celý svoj život hľadaniu zmyslu života. Sväté písma všetkých tradícií sa snažia poskytnúť odpoveď. Sokrates (470 – 399 pred n. l.) odpovedal na túto otázku záporne svojím slávnym citátom: „Nepreskúmaný život nie je hodný žitia.“ Sokrates v podstate tvrdil, že pre dobre prežitý a zmysluplný život je nevyhnutná neustála analýza a spytovanie sveta a seba. Filozof Jean-Paul Sartre (1905 – 1980) tvrdil, že sme „odsúdení byť slobodní“, odsúdení robiť morálne rozhodnutia v kontexte bezpodmienečnej lásky. Pre mnohých ľudí však byť človekom znamená len existovať v hmotnom svete, ktorý je zviazaný zákonmi fyziky, chémie a biológie a chýba akýkoľvek ďalší zmysel.
Hľadanie zmyslu a cieľa života pokračuje. Skúmajú ho nielen veľkí filozofi, ale aj väčšina populácie. Vstávame, prežívame svoj deň, ideme spať a na druhý deň tento proces opakujeme. Život si zamilujeme a v istom okamihu sa nevyhnutne začneme pýtať, aký má zmysel. Aký zmysel má tento život? Každý deň sa o niečo usilujeme. Niekedy to nazývame šťastím alebo úspechom. Inokedy to nazývame láskou. Nechávame sa uniesť predstavou lásky, ktorá patrí do romantických príbehov a rozprávok. Niekedy tento obraz lásky získame a stále sa zasekávame s pocitom nenaplnenia, hľadáme niečo viac a vraciame sa k tej istej otázke. Aký to má zmysel? Po čom vlastne túžim? Možno sa dokonca cítime podvedení, pretože život neprišiel s návodom na použitie.
Čo keby som vám povedal, že odpoveďou je práve láska? Lenže ja mám na mysli lásku iným spôsobom ako vy. Láska je také nestále slovo. Na opísanie našej záľuby v zmrzline používame to isté slovo ako na opísanie náklonnosti, ktorú cítime k rodičom alebo súrodencom. Ďalej používame to isté slovo, aby sme opísali tento cit k našim partnerom alebo deťom. Keď však túto lásku nasmerujeme k Bohu a začneme vnímať Boha v sebe a okolo seba, vždy sa dostaneme k láske a cieľu, ktorý nás napĺňa a poskytuje odpoveď na všetky naše otázky.
Aký je zmysel života?
Hinduistické knihy nás učia, že cieľom života je dosiahnuť Boha. To, a len to, je zmyslom našej existencie. Tradícia bhakti ide ešte ďalej a tvrdí, že cieľom života je uvedomiť si a prebudiť večný, láskyplný vzťah s Bohom. Átma, alebo duša, sa vteľuje na Zemi a využíva hmotný svet a telesnú existenciu na to, aby tento vzťah znovu nadviazala.
Krásne však je, že každý vzťah s Bohom je vo svojej podstate jedinečný. Keby ste posadili tisíc ľudí do jednej miestnosti a spýtali sa ich: „Ako prežívate Boha?“, určite by ste dostali tisíc rôznych odpovedí. Každý z nich bude mať vlastnú skúsenosť viery, lásky a dôvery. Budú mať svoj vlastný spôsob poznávania Boha a vzťahu k Nemu. Táto rozmanitosť vo vzťahu je jednou z najkrajších vecí na duchovnej ceste. Ukazuje nám, že Božia láska k nám nie je masová a mechanická. Naopak, spojenie medzi milujúcim a Milovaným je jedinečne intímne s každou dušou.
Intelektuálne pochopenie a prežívanie sú však často dve veľmi odlišné veci. To, že náš večný cieľ je rovnaký (dosiahnuť Boha a žiť s Ním v láskyplnom vzťahu), neznamená, že naše cesty sú rovnaké. Každý človek k Nemu bude kráčať trochu inou cestou, s inými lekciami, ktoré sa musí naučiť, s inými odrazovými mostíkmi na svojej ceste a iným spôsobom života.
Ak sa naučíte prijímať život taký, aký je, bez ohľadu na to, čo vám Boh dal, uvidíte, že život je také krásne dobrodružstvo, že žiaden okamih vášho života nie je nudný. Každý okamih je dobrodružstvom, ktoré prežívate, a je to dobrodružstvo lásky, ktoré vás vždy privádza bližšie k cieľu. Pochopíte to však až vtedy, keď to začnete akceptovať, prijímať. – Paramahamsa Vishwananda
Vezmime si napríklad Válmíkiho. Válmíki žil niekedy medzi rokmi 500 až 100 pnl. a bol autorom starovekého textu a spisu s názvom Rámájana. Ale predtým, ako sa stal mudrcom, ktorý napísal príbeh o Rámovi, bol zlodejom a vrahom menom Ratnákar.
Paramahamsa Vishwananda tento príbeh rozpráva často, a to aj v knihe Len Láska – Cesta do srdca Boha.
Jedného dňa bol Ratnákar v lese a uvidel prichádzať sa mudrca menom Nárada. Keď Nárada prechádzal okolo, Ratnákar pred neho skočil s nožom. Nárada sa naňho pozrel a spýtal sa ho: „Čo chceš?“ On odpovedal: „Zabijem ťa a všetko ti ukradnem!“
Nárada povedal: „Dobre, zabi ma! Nebojím sa ťa.“ Pokračoval: „Mám najvzácnejší poklad zo všetkých. Je to meno samotného Pána. Chceš ma okradnúť? Okradni ma oň. V skutočnosti som tu preto, aby som ti ho dal zadarmo.“ Náradova reakcia ho šokovala, pretože každý iný by sa triasol od strachu, no Nárada sa ho nebál. Nárada povedal: „Dobre, ale skôr než ma zabiješ, chcem ti položiť jednu otázku. Kradneš, zabíjaš nevinných ľudí, pre koho? Pre svoju ženu a pre svoje deti, nie?“
„Áno, robím to pre nich.“
Potom mu Nárada povedal: „Všetky hriechy, ktoré si nahromadil všetkými tými krutosťami, všetko to zabíjanie, budú sa na tom tiež podieľať? Pretože ak zabíjaš pre nich, určite sa aj oni budú podieľať na tvojich hriechoch.“ Potom povedal: „Dobre, choď a opýtaj sa ich. Ja tu na teba počkám. Neutečiem. Potom môžeš prísť a zabiť ma, to je v poriadku.“
A tak Ratnákar rýchlo utekal. Najprv uvidel svoju ženu a povedal: „Žena, celé tie roky som pre teba pracoval, staral som sa o teba, zabíjal som pre teba, takže mám otázku. V mojom živote sa nahromadilo toľko hriechov, chceš sa na nich podieľať?“ Manželka povedala: „Nie, je mi to ľúto, tie hriechy sú tvoje. Ty si si ma vzal, ty si ma sem priviedol, ja som ťa o to nežiadala. Som veľmi rada, že ma podporuješ, ale ako to robíš, je tvoja vec, nie moja. Takže sa nemôžem podieľať na tvojich hriechoch.“
Veľmi skľúčený, so zlomeným srdcom prišiel k svojim synom a povedal: „Synovia, dal som vám nádherný život. Dostali ste všetko, čo ste chceli, chcete sa podieľať na mojich hriechoch?“ Synovia povedali: „Nie, nežiadali sme ťa, aby si nás sem priviedol. Ty si nás priviedol na tento svet, preto sa o nás musíš postarať. Je to tvoja povinnosť!“
Ratnákar bol šokovaný a povedal si: „Urobil som pre týchto ľudí, týchto pokrytcov, všetko a teraz sa mi takto poďakujú?“ Sadol si a začal o tom premýšľať: „Všetko, čo som počas svojho života urobil, bolo pre týchto takzvaných ‚mojich ľudí‘, ktorí sú mi veľmi drahí, a dnes sa nemôžu zúčastniť ani na tom, aby na seba vzali niektoré moje hriechy?“ Potom sa rozbehol späť do lesa, kde ho čakal Nárada.
Bol šokovaný, keď tam Náradu uvidel. Ak niekto povie: „Okradnem ťa, zabijem ťa,“ a potom ten človek odíde a vy poviete: „Počkám na teba,“ myslíte, že by tam sedel a čakal, kým sa vráti? Také niečo urobí len veľmi hlúpy človek. Takže bol šokovaný, keď tam videl Náradu. Nôž, ktorý držal v ruke, mu spadol, poklonil sa Náradovi k nohám a povedal: „Nikto sa nechce podieľať na mojich hriechoch.“ Potom sa Ratnákar opýtal Náradu: „Čo mám robiť?“
Nárada povedal: „Drž sa Pánových nôh. On je jediná skutočná spoločnosť. Boh je jediný pravý vzťah, ktorý by sme mali mať, pretože On je ten, kto pri nás bude stáť za každých okolností. Neexistuje jediný okamih, kedy by Boh nebol s tebou. Nemôžeš povedať, že Boh je v dobrých chvíľach s tebou a v zlých chvíľach s tebou nie je. Boh je s tebou vo všetkých chvíľach tvojho života. Či ho vnímaš, či ho cítiš, či vieš, že je tam alebo nie, je tam vždy.“
Potom mu Nárada dal mantru, ktorú mal čantovať, pretože musel zmeniť svoju myseľ a najjednoduchší spôsob, ako zmeniť myseľ, je recitovať Božie Meno. Kvôli svojej karme, kvôli svojim hriechom, Ratnákar počul „Ráma“, ale nedokázal Meno Ráma vysloviť. Keď otvoril ústa, vyšlo z nich „mara“. Snažil sa, snažil, ale vychádzalo z neho „mara, mara“. Ráma znamená večná radosť, vnútorný chrám, ale „mara“ znamená zabíjať, vrah. Takže z jeho úst vychádzalo „vrah, vrah, vrah“. Kvôli negatívnej punji, ktorú nahromadil, dostával toto. Nedokázal ani vysloviť meno Ráma.
Ale mudrc Nárada, ktorý tam bol v prestrojení, mu z milosti povedal: „Fajn, stále spievaj ‚mara, mara, mara‘. Keď budeš nepretržite spievať ‚mara, mara, mara, mara, mara, mara‘, stane sa z toho ‚Ráma, Ráma, Ráma, Ráma‘.“
Takže z „mara“, zo „zabíjania“, dosiahol Pánovu milosť. Potom sa stal tým, kto bol predurčený napísať o živote Šrí Rámu.
Aký veľký je Pánov plán, však? Zo zločinca sa stal jeden z najvýznamnejších svätcov v dejinách. V koho rukách to leží? Ležalo to v jeho rukách, alebo to ležalo v dlhodobom plánovaní, v Bhagavánovej ruke? Takže vidíte, že aj toto je Jeho plán, plán, ktorý vám má pripomenúť Jeho lásku k vám, pripomenúť vám vašu lásku k Nemu, pripomenúť vám váš vzťah s Ním. Aby sa to však mohlo stať, musíte sa o to aj vy usilovať.
Urobte prvý krok k poznaniu svojho cieľa a stretnite sa s duchovným Majstrom prostredníctvom online daršanu.
Zažite daršan
Ako nájsť svoj cieľ
Našťastie máme nástroje a učenia, ktoré vám pomôžu zistiť vašu cestu a váš cieľ. Tak ako dal Nárada Ratnákarovi mantru, aby ho oslobodil, aj my môžeme používať meditácie s mantrou, aby sme upokojili svoju myseľ a našli jasnosť.
Predstavte si myseľ ako špongiu. Absorbuje všetko, čo do nej vložíte, a ovplyvňuje vaše myšlienky, systémy presvedčení a správanie. Podľa tejto logiky, keď ju začnete napĺňať Božími Menami, vaša myseľ sa začne premieňať a stane sa božskou.
Keď spievate Božie Mená, nielenže to upokojuje vašu myseľ, ale zároveň to otvára vaše srdce pre božskú lásku vo vás a vo svete okolo vás. Keď sa tak stane, upokojenie mysle sa stane vedľajším účinkom, jediným prínosom oveľa väčšej cesty plnej jasnosti vášho cieľa a cesty.
Ak má každý človek svoju vlastnú cestu, ako viete, ktorá je tá vaša? Váš cieľ alebo cesta sa môže nazývať aj vaša dharma. Dharma je v hinduizme dôležitý koncept, ktorý má základy v histórii a vede tejto viery. Štúdium dharmy a uplatňovanie jej zásad v živote sú významnými aspektmi života na duchovnej ceste. Všetko sa považuje za niečo, čo má svoj účel vo vesmírnom poriadku, a dharma je o správnom napĺňaní tohto účelu. Je to všetko, čo robíte a čo vás priblíži k cieľu dosiahnuť Boha.
Ale možno najlepšou odpoveďou je obrátiť otázku späť na vás. Čo robíte?
To je vaša dharma. Hoci koncept dharmy môže byť veľmi komplexný, toto je najjednoduchší spôsob jeho výkladu. Trik potom spočíva v tom, aby ste ju prijali, vnímali ju ako súčasť svojho duchovného života a dar, ktorý vám dal Boh. Ak nedokážeme prijať to vonkajšie, čo nám Boh dal, nikdy nebudeme schopní zvládnuť väčšiu povinnosť, keď príde. Preto každého z nás umiestnil na svet inak.
Pravidelnou sebaanalýzou a introspekciou môžete dosiahnuť jasnosť a stabilitu a stať sa aktívnym účastníkom vlastného rastu, zmeny a rozvoja. Stručne povedané, sebaanalýza sa začína definovaním cieľa a potom sa stávate pozorovateľom a pýtate sa sami seba, čo je pre dosiahnutie vášho cieľa užitočné a čo nie. Čo je však najdôležitejšie, sebaanalýza si vyžaduje, aby sme sa zbavili očakávaní a sebaposudzovania. Podrobnejší návod, ako vykonávať sebaanalýzu, nájdete tu.
Ako žijete svoj zámer?
Všetko sa odvíja od toho, či ste v súlade s Božou vôľou. On je ten, kto vám dáva vášeň, energiu a ochotu konať v živote. Môžete sa s Ním zosúladiť prostredníctvom duchovných cvičení a duchovných učiteľov. Paramahamsa Vishwananda často hovorí, že pestovanie duchovného životného štýlu pod vedením správneho učiteľa môže dať vášmu životu plný zmysel. Môžete odložiť všetku svoju negativitu a žiť so smerom a jasnosťou. To však nie je niečo, čo môžete urobiť sami. Potrebujete pomoc. Všetci potrebujeme pomoc. Potrebujeme pomoc v boji proti egu, pýche, lenivosti a všetkým ostatným našim negatívnym javom. Tu prichádza na rad duchovný učiteľ. Skutočný guru alebo učiteľ vás môže viesť po vašej ceste a môže vám poskytnúť potrebné nástroje na nájdenie a prežívanie vášho jedinečného cieľa a vášho večného poslania.
Teraz, aj keď to všetko znie dobre, zostáva tu jedna otázka, ktorá bije do očí. Ako si vypestovať vzťah s Bohom, aby ste mohli nájsť a žiť svoj zámer? Učiteľ vám síce môže poskytnúť nástroje v podobe priameho vedenia a duchovných praktík, ale vy na základe nich musíte konať a premeniť ich na súčasť svojho každodenného života.
Védy, tradícia, správanie cnostných ľudí a vlastné svedomie, to je štvornásobný zdroj dharmy, ktorý má človek priamo pred očami. – Manusmriti 2.12
Odpoveď hľadáme v písmach. V panteóne hinduistických spisov je uvedených dvanásť pilierov dharmy.
Dvanástimi piliermi dharmy sú:
- Čistota – udržiavanie čistého a zdravého tela, a tým aj čistej a zdravej mysle.
- Uctievanie – uctievať znamená skloniť sa pred niečím väčším, než ste vy sami, zasvätiť sa veci alebo snahe, ktorá je dôležitejšia než vaše individuálne túžby alebo zisky.
- Duchovná disciplína – cvičenie, pri ktorom zostávate jasne a pevne na svojej ceste.
- Sebaovládanie – pestovanie rovnováhy a ovládanie svojich túžob a správania, vyhýbanie sa zbytočnostiam a pestovanie sebadisciplíny.
- Štúdium – pilier štúdia nesie viacero významov. Vzťahuje sa na samoštúdium, akt sebaobjavovania a analýzy, aj na štúdium védskej literatúry.
- Spokojnosť – prax prijímania a vďačnosti za to, čo už máme.
- Nenásilie – odhodlanie žiť svoj život so súcitom a veľkorysosťou s minimálnymi škodami, ktoré by sme mohli spôsobiť.
- Pravda – tento pilier má trojité prevedenie. Zahŕňa hovorenie pravdy, rozvíjanie rozlišovania medzi objektívnou a subjektívnou pravdou a hľadanie konečnej Pravdy.
- Veľkorysosť – žitie spôsobom, ktorý nevyvoláva strach u žiadnej živej bytosti.
- Nekradnutie – v podstate je to „neber si, čo nie je tvoje“. Ak však pôjdete trochu hlbšie do toho, prečo by nekradnutie malo byť na zozname hlavných zásad, ako žiť svoj život, zistíte, že zahŕňa aj zmýšľanie založené na prijatí a nežiarlení.
- Odpustenie – odpustenie vám umožňuje oslobodiť sa. Tým, že neodpustíte niekomu, kto vám ublížil, spôsobujete viac škody sebe ako jemu.
- Uctievanie gurua – pojem guru zahŕňa rodičov, učiteľov, sprievodcov, starších a všetkých, ktorí niečo učia, bez ohľadu na to, aké malé to môže byť. Osobitné uctievanie je však vyhradené pre duchovného Majstra, ktorý by mal byť uctievaný na rovnakej úrovni ako Boh.
Bez ohľadu na vašu duchovnú cestu alebo prináležitosť, podporuje vedomé praktizovanie dvanástich pilierov dharmy život plný súcitu, láskavosti, introspekcie a všeobecného osobného rozvoja.
Čo by ste mali urobiť?
Teraz, keď chápete základom dharmy a konceptuálne chápanie praxe, naskytá sa otázka, ako to všetko premeniť na každodennú prax. Na začiatok ponúknem tri základné návrhy.
- Prijmite útočisko (vedenie) u duchovného učiteľa – keď prijmete útočisko a vedenie duchovného učiteľa, môžete si byť istí, že vaše rozhodnutia sú založené na Jeho učení a sú v súlade s dharmou. Budete vedení pri plnení svojho pozemského aj večného cieľa. Prístrešie môžete získať tak, že ho formálne prijmete za svojho satgurua prostredníctvom iniciácie za oddaného, budete čo najpresnejšie nasledovať Jeho učenie a dostanete daršan. V praxi to nemusí znamenať zmenu života alebo životného štýlu, môže to znamenať len to, že máte prístup ku niekomu, kto vám môže dať najlepšie rady špeciálne pre vás, aby ste svoj život prežili naplno!
- Sádhana – súbor predpísaných duchovných praktík a foriem uctievania, ktoré vám pomôžu rozvíjať a vyladiť váš individuálny vzťah s Bohom. Jedným z najjednoduchších a zároveň najmocnejších začiatkov je každodenné čantovanie džapy (čantovanie Božích Mien).
- Štúdium – môžeme to chápať dvoma spôsobmi. Po prvé, ako štúdium svätých kníh ako metódu poznávania Pána a správneho konania. Po druhé, ako samoštúdium alebo introspekciu svojho konania a meditáciu o svojej skutočnej identite. Pravidelné štúdium a sebaanalýza vám pomôže vyjasniť si prípadné nejasnosti a priblíži vás k pochopeniu vášho cieľa.
Večným cieľom každého človeka je vrátiť sa do stavu úplnej láskyplnej oddanosti Bohu. Napriek tomu má každý jednotlivec svoju vlastnú povinnosť a cestu, aby to dosiahol. Prijímanie a pestovanie oddanosti sú kľúčom k dosiahnutiu večného cieľa, keď žijeme svoj individuálny cieľ a povinnosť. Hinduistické písma nás učia, že náš cieľ neurčuje to, čo robíme vonku. Ide o to, ako vnútorne spolupracujeme s úlohou a povinnosťami, ktoré sme v živote dostali.
Urobte prvý krok k poznaniu svojho cieľa a stretnite sa s duchovným majstrom prostredníctvom online daršanu.
