Meno Rádhy, milovanej Krišnu, budete darmo hľadať v posvätných písmach. Je však hlboko zapísané v srdciach ľudí. Uctievajú ju ako kráľovnú Vrindávanu. Jej láska ku Krišnovi nemá prirovnanie. Ľudská láska je plná očakávaní a sklamaní, ktoré nasledujú po nesplnení našich túžob. Láska matky k dieťaťu, schopnej akejkoľvek obete pre jeho dobro a ochranu, je blízko stavu, ktorý zažívala Rádhá.
Dosiahnuť tento stav môžeme iba vtedy, keď sa staneme pokornými, zabudneme na seba, svoje egoistické ja a jeho potreby. Človek môže mať pocit, že pokora ho potupí, že zbavenie sa ega je stratou identity. Opak je pravdou! Iba vtedy nájdeme svoje skutočné Ja, našu dušu – Rádhu, ktorá bezpodmienečne miluje Boha – Krišnu, a budeme môcť mať slobodný a radostný život.
Zachoval sa príbeh, ktorý hovorí o sile jej lásky:
Raz, keď už Krišna kraľoval Dvárke a mal mnoho manželiek (všetky sobášom zachránil pred istou smrťou) a stúpencov, ktorí s Ním bývali v Jeho nádhernom paláci, rozhodol sa podrobiť ich skúške. Privolal si silnú bolesť hlavy, zvíjal sa na posteli a prosil o pomoc. Jeho dvorania zvolali lekárov, liečiteľov aj mastičkárov z celého kráľovstva, no nik Ho nedokázal zbaviť hlavybôľu.
Vtedy Krišna povedal, že Ho vylieči iba ten, kto položí svoju nohu na Jeho hlavu. V tých časoch bol tento počin považovaný za jedno z najväčších zhanobení a urážok, aké mohol človek utrpieť. Všetci si boli vedomí, že Krišna nie je iba mocný kráľ, ale aj inkarnácia samotného Boha Nárájenu. Preto sa obávali následkov a nik sa k tomu nemal.
Keď sa o zdravotnom stave Krišnu dopočula Rádhá, okamžite sa rozbehla do Jeho komnát. Po tom, ako sa dozvedela, čo treba spraviť, bez zaváhania položila svoju nohu na Krišnovu hlavu. Okolostojaci zostali v šoku. Jedni sa na ňu osopili, ako si dovoľuje dávať svoju neumytú nohu poddanej na hlavu kráľa. Druhí sa jej z hrôzou pýtali, či sa nebojí, že skončí v pekle možno až do skonania sveta.
Rádhá sa k nim otočila a povedala: „Nezaujíma ma, čo si o mne myslíte, ani vaše súdy. Je mi úplne jedno, či pôjdem do pekla, len nech sa môjmu Krišnovi uľaví.“ Vtedy Krišna zrazu vstal z postele s úsmevom na tvári. Vyčítavo si premeral okolostojacich, ktorí tam zahanbene stáli. Potom opustil palotu ruka v ruke s Rádhou, majúc oči a pozornosť iba pre ňu.
Príbeh poukazuje na to, ako nás Boh veľmi miluje a iba čaká, kedy mu otvoríme svoje srdce dokorán, bez podmienok a očakávaní sa mu odovzdáme. Vtedy sa k nám sám rozbehne a dá nám všetko bez pýtania.
Upendra
Tím učiteľov Bhakti Margy Slovensko
Ponoriť sa do oddanosti a lásky Rádhárání sa môžete aj na oslavách jej narodenín, Rádháštamí, v chráme Šrí Šrí Rádhá Dajájutája v Horši v sobotu 23. 9.. Rádhá a Krišna sú naše slovenské božstvá. Informácie o Rádháštamí nájdete v kalendári udalostí.