V hinduizme, najmä v upanišadách, sa najvyššia realita, Brahman, opisuje s osobnými aj neosobnými vlastnosťami. Výsledkom tohto rozdielu sú dva odlišné spôsoby prežívania Boha. Ak veríme, že Boh je neosobný, potom Boh nemá žiadne sympatie a nesympatie, nemá žiadne preferencie. Je to energia bez akýchkoľvek vlastností. Ako môžeme vytvoriť vzťah lásky s nekonečným oblakom energie? Ako mu môžeme slúžiť bez toho, aby sme vedeli, čo sa mu páči a čo nie?
V tom je krása vzťahu s osobným Bohom, s ktorým môžeme komunikovať – môžeme Mu podávať to, čo rád jedáva, spievať piesne, ktoré rád počúva, a pozerať sa Mu do očí. Milovať niekoho, znamená vedieť, čo má rád a čo ho teší, prežívať tieto veci s ním. V prítomnosti osobného Boha je možné všetko.
Viac o pestrom svete hinduizmu sa dozviete v e-knihe „Pochopenie hinduizmu“. Anglickú verziu si môžete zdarma stiahnuť tu!
Stručná história
V 7. storočí, po období, keď na indickom kontinente prevládal budhizmus, odmietajúci védske príkazy, Ádi Šankaráčárja propagoval advaita védántu. Opisoval Brahmana ako nirguna, bez formy, ako jednotu s vedomím. Podľa neho je existencia hmotného sveta májá, ilúzia, ktorú musíme prekonať prostredníctvom odlúčenia od hmotného tela a mysle, pričom si musíme uvedomiť, že naša duša sa neodlišuje od Brahmana. Toto uvedomenie nás spája s nirguna (beztvarým) Brahmanom.
Filozofia Ádiho Šankaráčárju sa nepovažuje za súčasť vaišnavskej sampradáje, pretože:
- Neuznáva osobného Višnua/Nárájenu ako najvyššiu pravdu, a čo je najdôležitejšie, táto filozofia nám vôbec neumožňuje vytvoriť si akýkoľvek vzťah s Bohom.
- Advaita védánta propaguje nedualitu stvorenia, átma sa neodlišuje od celku Brahmana. Podľa tohto presvedčenia by sme neboli schopní vytvoriť si vzťah sami so sebou.
V 10. storočí Rámanudžáčárja propagoval Višištádvaita védantu, známu aj ako kvalifikovaná nedualita, ktorá sa opiera o védy, aby ukázala saguna, alebo osobnú formu najvyššej reality. Keďže Boh má nekonečné vlastnosti, my, ako átma, sme len Jeho nekonečne malým zlomkom, ale nie sme s Ním v skutočnosti totožní. Rámánudžáčárja vysvetľuje, že realita hmotného sveta je nepopierateľná, zatiaľ čo beztvarý Brahman je nepredstaviteľný. Najvyššia realita je jediná, a to vďaka prirodzenej jednote diferencovaného celku. Príkladom, ktorý nám pomáha pochopiť Višištádvaita védantu, je telo zložené z viacerých častí, ktoré sú odlišné, ale neoddeliteľné od tela. My, ako átma, sme súčasťou Brahmana, a napriek tomu nie sme celok.
Hari bhakta sampradája: Bhakti v 21. storočí
Môže to vyzerať ako malý rozdiel, ale dve rozdielne viery v osobného a neosobného Boha nám na duchovnej ceste dávajú veľmi odlišné skúsenosti.
Bhakti Marga nadviazala v 21. storočí Hari bhakta sampradájou, čo v preklade znamená bhaktovia Pána Hariho. V porovnaní s inými sampradájami, ktoré sú založené na poznatkoch z véd, je naša línia založená na osobnosti Parahamsu Vishwanandu. Pre jeho oddaných je najvyššou pravdou, s ktorou sa snažíme vytvoriť vzťah božskej lásky.
Keď veríme v osobnosť Boha, vytvára to v nás okamžitý pocit dôvernosti. Môžeme s Ním začať budovať vzťah, ako s novým partnerom, vstupujúcim do nášho života. Uprednostňujeme spoznávanie Jeho obľúbených a neobľúbených činností, Jeho zábavy a príbehov, a stále si pripomíname Jeho krásnu podobu. Uctievaním prostredníctvom púdže sa učíme o jedlách, ktoré má rád, o farbách, ktoré uprednostňuje, a to všetko v rámci nášho vzťahu. Keď Mu venujeme svoj deň, myslíme na Neho, naša myseľ je uchvátená Jeho krásou a pohltená Jeho božskou milosťou.
Kto je guru?
V hinduizme sa guru môže označovať ako „parahamamsa“. Je to špeciálny titul, ktorý sa udeľuje, no nie všetci guruovia sú paramahamsovia. Toto slovo sa doslovne prekladá ako „najvyššia labuť“, jeho význam je však oveľa hlbší. Labuť je rovnako doma na súši i na vode, podobne je pravý guru rovnako doma v ríši hmoty i duchovna. Labuť dokáže oddeliť vodu od mlieka, keď sú zmiešané, podobne pravý guru rozlišuje medzi hmotným a duchovným svetom, pričom je nedotknutý väzbami tohto sveta.
Najvýraznejšou skúsenosťou, ktorú môže duša zažiť, je vytvorenie osobného vzťahu s Bohom, keď nájde útočisko pri nohách gurua. Ako je uvedené v Guru Gíte, vo verši 88: „Pamätám na svojho gurua, ktorý je Para-Brahman (transcendentálne absolútno). Oslavujem svojho gurua, ktorý je Para-Brahman. Klaniam sa svojmu guruovi, ktorý je Para-Brahman. Slúžim svojmu guruovi, ktorý je Para-Brahman.“
Pochopenie podstaty gurua, ako identického s najvyššou realitou v Jeho osobnej podobe, nám umožňuje komunikovať s Bohom v tomto hmotnom svete a využívať svoje zmysly na to, aby sme Mu boli oddaní.
Ako hovorí Krišna v Bhagavad Gíte, v kapitole 4, verši 7: „Vždy, keď nastáva úpadok spravodlivosti a narastá nespravodlivosť, ó, Ardžuna, vtedy sa manifestujem na Zemi.“ Často prichádza ako guru, z času na čas sa manifestuje na Zemi, zostupuje na našu úroveň, aby nám pomohol vystúpiť na tú Jeho. Takúto skúsenosť dáva Paramahamsa Vishwananda svojim oddaným. Tráviť čas v Jeho prítomnosti, slúžiť Mu a spoznávať Ho, pričom si s Ním budujeme osobný vzťah, je skutočnou povinnosťou našej duše v tomto a každom živote.
