Prečo sa človek rozhodne kráčať v stopách Gurua? Je to dôvodom vlastné nešťastie? To je otázka, ktorú si možno nepoloží ten, kto po duchovnej ceste kráča, ale o to častejšie ju kladú tí, ktorí nás z diaľky sledujú. Priatelia, rodina, kolegovia. Pýtajú sa so zvláštnym pohľadom: Prečo utekáš za tým guruom? Čo tam vlastne hľadáš? Nechodíš už ani na normálnu dovolenku. Letíš iba do ášramu, na nejakaký program, rituály, modlitby, meditácie… Prečo? Načo? Nie je to len strata času?
Ďakujem svojmu okoliu za tieto kritické a veľmi dôležité otázky. Otvárajú priestor. Pre dialóg. Pre pochopenie. Pokiaľ však človek nikdy nekráčal na svojej životnej ceste so satguruom, ostáva táto téma zahalená rúškom tajomstva a žiadne slová nestačia. Áno, často prichádzame k duchovnej ceste v čase bolesti. Keď sa duša začne prebúdzať pod ťarchou života. Prídu problémy, nevysvetliteľné životné zvraty, prázdnota, žiadne odpovede na najdôležitejšie otázky, ako prečo sme tu, kam smerujeme, prečo nemôžeme byť jednoducho šťastní. Často je to základom hľadania. Či už je to trauma, choroba, či smútok, z môjho pohľadu je to všetko len dokonalá zámienka.
„V hlave som mala mnohokrát jednu a tú istú myšlienku, toto nemôže byť všetko. Niečo veľmi, veľmi dôležité tu chýba.“
Prišla som ku Gurudžímu v čase totálnej vnútornej prázdnoty, uvedomujúc si, že s tým, čo som doteraz zažila, s tými zážitkami a skúsenosťami, nielen že nemôžem byť sama šťastná, ale nemôžem ani nikoho iného pozitívne ovplyvniť. Tá prázdnota a frustrácia sa dala krájať aj vďaka tomu, že som sa práve rozišla s priateľom, s ktorým som si plánovala budúcnosť. Viete ako najlepšie pobavíme Boha? Povieme mu svoje plány. Mala som 26, bola som ambiciózna, rozhľadená, cestovala som. No v hĺbke môjho vnútra som vedela, že tu v tom celom žití niečo chýba a že o tomto to celé nemôže byť. Nemôže byť život o tom, že sa budem naháňať za peniazmi, cez leto pôjdem na dovolenku a medzitým si založíme rodinu. V hlave som mala mnohokrát jednu a tú istú myšlienku, toto nemôže byť všetko. Niečo veľmi, veľmi dôležité tu chýba. Skoro som sa zbláznila. A asi by som sa aj bola, ak by som koncom roku 2014 nestrela môjho satgurua.
Gurudží je génius a vedel presne na mieru, čo potrebujem. Najmä o sebe nedal vedieť úplne. Postupne vo mne dávkoval svoju prítomnosť, a odhaľoval sa. Od začiatku som vedela, že som doma. A začalo 10 rokov prania na rôznych stupňoch programu, žmýkanie a sušenie, potom opätovné pranie, programy sa prestriedali. Ako vravím, vždy na mieru.
No pocit naplnenia, ktorý dnes mám je neopísateľný. Hlboká frustrácia sa premenila na mier v mojom srdci. Pocit samoty je minulosť, som s Ním, s mojim najlepším priateľom, bytosťou, ktorá chce pre mňa to najlepšie. Nie je to teória. Dokázal mi to už 1000-krát. Tento pocit naplnenia nie je s ničím porovnateľný. Nie je ani len opísateľný. Je hustý, prítomný, intenzívny. Mimo to, čo som kedy vnímala svojimi zmyslami. Je môj, osobný, jedinečný, šitý na mieru. Som len ja a On.
Guru nie je barla pre slabých. Je zrkadlom pravdy, ktoré nám ukazuje to, čo často nechceme vidieť. Ale aj to, po čom skryto túžime. Lásku. Naplnenie, ktoré nevyprcháva, ticho, ktoré lieči, radosť, ktorá nevzniká zo sveta, ale z hĺbky duše.
Nie je to útek. Je to návrat.
Chandrakala Dasi
Kto je Paramahamsa Vishwananda, môžete preskúmať tu: Paramahamsa Vishwananda – Bhakti Marga Slovensko
Prečítajte si tiež: Je Paramahamsa Vishwananda váš guru?