Tento týždeň sa ráno zima ohlásila mrazom, no inak to vonku už vyzerá na jar. Na Slovensku je zvykom na konci zimy vynášať a páliť Morenu. Symbolizuje odchod zimy, aby mohla prísť jar, a zároveň pálením pálime aj to zlé, ktoré spájame so zimou a tmou. Tento zvyk sa nápadne podobá na osud Hóliky z príbehu o Nárasimhadévovi a Prahládovi Mahárádžovi, ktorý si môžete prečítať v našom minuloročnom článku.
Prahlád bol syn démona Hiranjakašipúa, ktorý sa ho však snažil zabiť, pretože Prahlád sa proste zvrhol. Nebol démon, ako má byť, namiesto toho neustále čantoval Božie Meno. Aby Prahlád Božím Menom nenakazil ostatných démonov, Hiranjakašipú sa rozhodol zabiť ho. Skúšal všetky možné spôsoby, no Prahládovi sa nikdy nič nestalo. Ani keď ho zhodili zo skaly, ani levy sa ho nedotkli, ani hady. Nič na neho nefungovalo.
Hiranjakašipú mal sestru menom Hóliká, a táto dostala od Brahmu dar – šatku, ktorá ju vedela uchrániť pred hocičím. Nuž zosnovali spoločný plán zbavenia sa Prahláda. Hóliká si položila malého Prahláda na kolená a sama sa zahalila šatkou. Sedeli uprostred ohňa. No zrazu zafúkal vietor a šatka preletela z Hóliky na Prahláda. Ona zhorela, on prežil. Hóliká zneužila dar Brahmu, ktorý mal slúžiť na jej ochranu, na ublíženie oddanému Pána, preto ju stihol trest.
Hóliká predstavuje podobne ako Morena, zimu, tmu a našu negativitu. Gurudží, Paramahamsa Vishwananda, hovorí, že Hóliká predstavuje našu pýchu. Morena sa zapáli a hodí do rieky, aby sme sa jej zbavili, a rovnako aj Hóliká má obrad pálenia. Robí sa jej púdžá, spieva a tancuje sa okolo nej.
Tento sviatok slávime v predvečer Hólí a nazýva sa Hóliká dahan alebo tiež Malé Hólí. Tento tento rok je to dnes, tj. v sobotu 23. marca. Sviatok Hólí je sa slávi zajtra a predstavuje už samotnú jar, sviatok jari, sviatok farieb, sviatok Lásky. Tak ako je farebná jar, je farebné aj Hólí. Ľudia sa ohadzujú farebným práškom, či striekajú a oblievajú farebnou vodou. Pušpam-hólí je zasa verzia, kedy sa ľudia ohadzujú kvetmi.
„Hólí pripomína, že život je veľmi farebný a že by sme ho nemali robiť smutným ani zarmucovať ostatných. Naopak, mali by sme robiť všetkých šťastnými, ako sú farby.“ – Paramahamsa Vishwananda
S týmto sviatkom tiež súvisí iný príbeh, príbeh Rádhy a Krišnu. Malý Krišna mal tmavú pleť a veľmi sa bál, že sa Rádhe nebude páčiť, že Ho nebude mať rada, pretože Rádhina pleť bola svetlá, zlatá. Požiadal ju teda, či by ju mohol nafarbiť. A ona súhlasila. Nebol to jednoduchý make-up, ale krásne žiarivé farby.
Všetci a všetko je súčasťou Božieho plánu. Aj Hóliká, ktorá chcela zabiť oddaného Pána, no napriek tomu ju oslavujeme. Jej chyba spôsobila, že sa od nej môžeme učiť, ako veci nerobiť. Pán sa nám pripomína na každom kroku, v každom príbehu. Nechajte Ho, aby sa vám pripomenul v kráse jarných farieb. Aj Pán Krišna v Bhagavad Gíte hovorí: „Z ročných období som obdobie kvetov (jar).“ Bhagavad Gítá, 10.35
Saumya Dasi
v mene vzdelávacieho tímu Bhakti Margy Slovensko
Ďalšie čítanie: Múdrosť veľkých bhaktov – Prahlád.