Bol piatok 7.11.2014 a v práci som dostala nečakanú okamžitú výpoveď. Udialo sa to veľmi rýchlo a málo som tomu rozumela. Vďaka tejto situácii som 11.11.2014 ležala vo vlaku s vyloženými nohami na spodnom okraji okna – smer Bratislava. Moje unavené telo sa poddalo vlakovej sedačke a bolo mi po dlhom čase celkom dobre a cítila som sa uvoľnene. Začala som veci, ktoré mi robili starosti, púšťať a bolo mi všetko jedno. Zažívala som veľmi náročné obdobie, bola som psychicky a fyzicky vyčerpaná. Moja životná sila stačila len na základné fungovanie a rezervy môjho nervového systému už dávno prekračovali svoju hranicu. Chýbal mi priestor asi pre všetko… pre mňa, partnera, pre deti, oddych, vzťah, smiech aj plač… Bola som zúfalá. Netušila som čo budem ďalej robiť a ako sa oslobodím z tejto situácie.
Vtedy vo vlaku mi už bolo všetko jedno. Prestala som bojovať a chcieť zmenu. A konečne som sa dokázala uvoľniť. Aspoň na chvíľu. Alebo to bola rezignácia? Možno.
Nevedela som čo očakávať. Nevedela som, čo je daršan a čo sa bude diať. V miestnosti, kde sa to malo všetko udiať, som si sadla na zem a čakala. Hudba hrala, spievalo sa, tancovalo. Ženy boli oblečené v sárí a boli veľmi pekné. Bolo to pre mňa nové počúvať spev mantier a vidieť ich tanec. Bola som v inom svete.
„Oslovila ma a priťahovala jeho láskavá blízkosť k ľudom. Bol pri nich a bol s nimi. Akoby všetci bola jedna rodina.“
Neskôr sa objavil Paramahamsa Vishwananda. Prešiel miestnosťou a sadol si na svoje miesto. Bol menší ako som si predstavovala a nevedela som z neho spustiť zrak. Keď som ho ešte predtým prvý krát uvidela len na obrazovke, oslovila ma a priťahovala jeho láskavá blízkosť k ľudom. Bol pri nich a bol s nimi. Akoby všetci bola jedna rodina. Toto ma úplne dostalo. A teraz som ho videla naživo.
Prišla chvíľa, keď ku mne pristúpil a pozrel mi do očí. Možno aj vďaka mojej veľkej vyčerpanosti som vnímala v jeho očiach len hĺbku bez mena, bez formy a bez myšlienky. Akoby v mojej mysli zastal čas a medzi nami bolo veľké nič. A zrazu som sa usmiala od ucha k uchu, ani som nevedela prečo. A Gurudží sa usmial rovnako na mňa.
Až do ďalšieho dňa som bola ako na obláčiku a v duchu som si hovorila: „On sa na mňa usmial.“ Nemala som vo zvyku rozplývať sa nad takými vecami a vôbec som to ani nemala rada, a zrazu som v tom bola až po uši.
V priebehu 2 mesiacov sa v mojom živote udiali veľké intenzívne zmeny k lepšiemu. Dodnes mám pocit, že sa mi život otočil o 180 stupňov.
Byť v blízkosti Paramahamsu Vishwanandu je pre mňa vždy veľkým darom.
Shanti
Stretnite Paramahamsu Vishwanandu osobne v Prahe 31. mája 2025. Zistite viac tu: DARŠAN PRAHA