Bol posledný deň pobytu 5 elementov na Lanzarote a veľká skupina z nás čakala na príchod Paramahamsu Vishwanandu. Počas čakania niekto navrhol, aby sme spoločne nahlas čantovali „Vitthala“. Všetci začali radostne čantovať, ale ja som sa do toho nedokázal dostať. Jednoducho mi to pripadalo nesprávne a nelojálne. Poslednú štvrtinu svojho života som denne čantoval mantru „óm namó nárájenája“ a o Vitthalovi som nič nevedel. Takže kým všetci nahlas čantovali Vitthala, ja som vnútorne čantoval óm namó nárájenája.
Prešlo päť mesiacov a s mojou rodinou sme dorazili do ášramu Shree Peetha Nilaya, práve včas, aby sme sa stihli pripojiť ku koncu večerných modlitieb. Priateľ ma s mojimi malými synmi vzal do prednej časti chrámu, kde sme boli blízko gurudéva a stáli sme pod obrazom môjho ištadéva, Dhana—Lakšmí. Uvidel nás a zamrmlal na mňa niečo, čo som nedokázal rozlúštiť.
Hneď ako sa modlitby skončili, gurudév k nám pristúpil, objal chlapcov, oboch okolo ramien, a rozprávali sme sa. Keď sa rozhovor skončil a v chráme nastalo ticho, gurudév ma zaviedol k obrazu Pándurangu obklopeného Jeho varkarskými svätcami. Zhlboka sa nadýchol, vzdychol a potom povedal: „Som tu s nimi rád.“
Chvíľu sme stáli v tichu a potom mi povedal, aby som išiel na Pánduranga—áratí. Od tohto okamihu moja láska k Vitthalovi Pándurangovi jemne vzrastala a vzbudila vo mne hlbokú lásku a túžbu po Ňom. Teraz dokážem cítiť sladkosť čantovania mena Vitthala bez toho, aby som čokoľvek uberal z óm namó nárájenája. Každá mantra má v sebe iný pocit a pre mňa je Vitthala taký jemný a súcitný, presne taký, aký je, trpezlivo stojaci s rukami vbok, čakajúci na svojho oddaného.
„Stačí len počúvať, dať si to hlasnejšie a spievať z celého srdca, a potom nešťastie zmizne, pretože ste pohltení Bohom.“ – Paramahamsa Vishwananda
V najnovšom vydaní Bhakti Yoga Mantier, „Vitthala Pánduranga“, objavujeme upokojujúci hlas Lalita Dasiky zmiešaný s vrstvami hudobných tónov a rytmov, vytvárajúcich fascinujúcu kombináciu, ktorá nás uchváti a prenesie do inej dimenzie. Lalita Dasika mi vysvetlila, že hudba je dokonalým nástrojom, ktorý pomáha zbaviť sa všetkého trápenia. Hudba sprevádzaná Božími Menami je taká silná, pretože sa ponárame do Boha.
Pre Lalita Dasiku bolo spievanie „Vitthala Pánduranga“ obzvlášť výnimočné, pretože Krišna je jej ištadév a mantra obsahuje Jeho mená. Zvyčajne tieto Mená spieva v súkromí počas púdže, keď je to veľmi osobné. Spievať ich do mikrofónu a pred ľuďmi bolo jedinečné a umocnilo to jej zážitok zo spievania tejto mantry, kde opisuje temnú, božskú, mystickú podobu Boha.
Na záver mi povedala, že sa cíti inšpirovaná prácou s oddanými, ktorí zdieľajú rovnaké hodnoty, názory a hlavne bhakti. Bolo to prvýkrát, čo mala možnosť zažiť prácu s tímom bhaktov, a to sa jej dotklo a zanechalo v nej hlboký pocit vďačnosti k Paramahamsovi Vishwanandovi.
„S mysľami a životmi upriamenými na Mňa sa navzájom inšpirujú. Vždy, keď hovoria o Mojej sláve, pociťujú blaženosť a spokojnosť.“ – Bhagavad Gítá, 10.9
