Máme za sebou víkend so Svámim Akashom, ako mu familiárne hovoríme. Jeho celé meno znie Svámí Vishwaakashananda, teda jeho meno Akash bolo vložené do mena nášho majstra – Vishwananda, ktorý ho inicioval ako Svámiho. Už len táto skutočnosť nám symbolizuje, že nešlo o bežný zážitkový víkend. Uvedomenie si, koho Svámí reprezentuje, aká sila a energia s ním prichádza, bolo dôvodom, prečo sme urobili všetko preto, aby sme tieto tri dni boli tam. Tri dni venované sebe, svojej duši, srdcu, mysli, svojej duchovnej ceste. Mnohí z nás mali prekážky, či už finančné, rodinné, zdravotné, alebo prekážky, ktoré nám kladie myseľ. Mnohí chceli a nemohli prísť a boli aj takí, ktorí prišli a museli odísť. Toto všetko bolo a je súčasťou nášho rastu a učenia sa na duchovnej ceste. A ako nám prezradil Svámí Akash, neobchádza to ani jeho.
Svámí nám od začiatku ukazoval, že je jedným z nás, rovnako skúšaný, rovnako omylný, rovnako posudzujúci. Jeho autentickosť nám pomohla otvoriť sa do väčšej a väčšej úprimnosti a pripomenúť si, že v rodine sme každý iný, každý svojský, jedinečný. A že každý má iný talent či zručnosti. A tiež našu myseľ a srdce, ktoré medzi sebou neustále bojujú o prvé a posledné slovo. Po celý čas nás povzbudzoval, aby sme hovorili, a zároveň ukazoval cestu, ako hovoriť pozitívne, k veci, ako hľadať riešenia a cesty k sebe, do jednoty. Svámí nám bol najviac nápomocný tým, že hovoril priamo, otvorene a nekompromisne nás vtiahol do rolí, na ktoré by sme sa sami neodvážili.
V tomto duchu sme všetci spolu zažili veľa vtipných chvíľ, radosti aj vážnych zamyslení, súcitných precítení, dojatia a aj momentov prekvapenia či zaváhania, niekedy prvotného odmietania a hľadania cesty k prijatiu. Bol to náš čas pre seba a pre seba navzájom. Všetko, čo sa dialo medzi nami, nám bolo dané ako dar, či už to bolo príjemné, či nepríjemné. Mali sme možnosť byť tu pre seba, pre druhých a pre celok, ktorý vďačne voláme duchovná rodina.
Čo sa teda dialo a čo sme zažili? Vytvorili sme malý chrám, kde nám žehnali Gurudév, Rádhá, Krišna a Giridháridží. Každý deň ráno a večer sme ich uctili púdžou alebo abhišékamom a spievaním Božieho mena. Kírtan, spievanie bhadžanov a mantier, bol veľkou súčasťou celého pobytu. V piatok večer po kírtane a púdži sme sa stretli v kruhu s našimi príbehmi a učili sme sa zručnostiam rečníctva. Tu nastalo asi naše najsilnejšie prepojenie, ktoré nás potom držalo celý pobyt. V sobotu sme venovali niekoľko hodín štúdiu a prednášaniu Bhagavad Gíty, rozdelili sme sa do skupiniek a každý z nás mal možnosť hovoriť o jednej kapitole. Bol to veľký zážitok a bolo nás treba „vyvetrať“ krátkym džapa-walkom na čerstvom vzduchu.
Správa, že náš Gurudév, Paramahamsa Vishwananda, príde o rok na Slovensko dávať daršan, bola iniciátorom veľkého brainstormingu, do ktorého sa mohli zapojiť aj oddaní online cez Zoom. Niekoľko hodín lietajúcich nápadov a inšpirácií sme v nedeľu začali mierne upratávať a rozdeľovať si úlohy a zodpovednosti za jednotlivé časti tohto veľkého projektu. V sobotu večer sme však vypli hlavy a zapojili hlasivky, ruky, nohy a srdcia do nádhernej oslavy Noci Kárttik. Svámí spolu s deťmi urobil abhišékam k Rádhe a Krišnovi, púdžu ku Gurudžího padukám, potom ku Krišnovej lampe, a keďže ten večer pripadol aj na oslavu svadby Tulsí-déví, Svámí ešte pred polnocou uctil Tulsí, v podobe malinkej rastlinky, púdžou. Do toho sme spievali, tancovali okolo Krišnovej lampy, učili sa paličkový tanec a zavŕšili celý večer pulzujúcou Kárttik diskotékou.
Nedeľa nám priniesla pokojné odovzdanie všetkého, čo bolo treba obetovať, hlavne našej negativity, do ohňa jadžne. Do poslednej chvíle sme nevedeli, komu to všetko obetujeme, až prvé mantry priniesli Svámiho pokyn – robíme jadžňu ku Gurudévovi. Počasie nám prialo a mohli sme nerušene v „tichu“ praskajúceho ohňa a odriekavaných mantier ponoriť svoje celé bytie do práve prebiehajúceho mocného védskeho obradu. V rovnakom pokoji a tichu sme sa pobalili a rozlúčili pri spoločnej večeri. Tu treba poznamenať, že brušká sme mali riadne plné naozaj dobrého vegánskeho jedla, o ktoré sa nám postarali domáci, a tiež úžasného prasádu našich najšikovnejších kuchárok. O deti sa postarala naša skvelá animátorka a divadelníčka, takže boli všetci spokojní.
Aby sme to zhrnuli, tieto tri dni v krásnom prostredí novobanských lesov nám priniesli radosť a chuť kráčať cestou ďalej a robiť veci spolu. Dali nám priestor byť sami so sebou a reflektovať, byť s druhými a radovať sa, precítiť vzájomnú úctu, rešpekt a dôveru. Každý tak, ako sám sebe dovolil.
