Bolo to v roku 2010, keď som sa po skončení vysokej školy a odbornej stáži v dizajnérskom ateliéri ocitla v bode prehodnocovania. Navonok som sa snažila nastúpiť na niekoľko mesačný kurz na známej Londýnskej škole, a pritom kdesi vnútri som začínala pociťovať, že to, čo som žila posledné roky života nie je úplne pre mňa, že to vedie k prostrediu, v ktorom sa necítim ako ryba vo vode. Chýbalo mi smerovanie zo srdca a tiež mi chýbala blízkosť spriaznenej duše. Do toho mi po zdravotnej stránke telo začínalo dávať jasne najavo, že je potrebná zmena. Cítila som sa chronicky unavená, nevedela som, akým spôsobom, akými praktickými krokmi začať so zmenou. A tak som sa po rokoch opäť začala častejšie rozprávať s Bohom. Prirodzene, v jednoduchosti, úprimne vo svojom vnútri, najmä v Jeho všadeprítomnej podobe a tiež vo formách, ktoré som poznala z detstva. Prosila som o vedenie a zároveň sa nechala viesť, cez intuíciu, krásne synchronicity, zdanlivo náhodné stretnutia a príležitosti.
Ocitla som sa naspäť na Slovensku, kde bolo potrebné dokončiť už rozbehnutý projekt. Do toho sa nečakane vyskytla ponuka práce, v ktorej som mohla posúvať nadobudnuté skúsenosti, a to v odbornom aj širšom zmysle slova, mladším generáciám. „Náhodne“ polovičný úväzok, ktorý sa dal zvládnuť aj s mojimi zdravotnými výzvami, zároveň práca, ktorá ma napĺňala. Nasledovali vyše tri roky života naplnené fyzickým a vnútorným liečením. Dostala som sa k joge. Pre mňa spočiatku príjemné fyzické cvičenie mi postupne odkrývalo svoju hĺbku. Aj vďaka inšpiratívnym ľudom a literatúre som postupne objavovala vnútorný svet a doslova sa rozpamätávala na mnohé zákonitosti a tajomstvá života.
„Cez slzy som z hĺbky vyslovila prianie nájsť miesto, kam patrím, prianie nájsť múdru osobu, s ktorej pohľadom na život budem súznieť, ktorej budem môcť dôverovať, ktorá mi bude vedieť skutočne poradiť…“
Keď sa na to obdobie pozerám spätne, podvedome som okrem fyzického liečenia hľadala duchovnú prax a učiteľa s ktorými by som súznela. Postupne si ma to posunulo k praxi zameranej na zdravie žien, kde sa joga prepájala so spevom, meditáciou pri práci a podobne. Mesiace som si myslela, že to je ono, že sa neskôr ako lektor budem o tieto techniky deliť s ostatnými ženami. Avšak, v jeden deň počas kurzu prišlo silné precitnutie zvnútra, predsa len som vnímala veci inak. Objavil sa silný smútok a ja som utekala do izby, kde sa spustil plač. Spolubývajúca – múdra zrelá žena, v prianí mi pomôcť priložila jednu ruku na moje čelo a druhú ruku na môj zátylok tak, ako zvykla svojím pacientom pri uvoľňovaní toho, čo si prialo byť uvoľnené. Cez slzy som z hĺbky vyslovila prianie nájsť miesto, kam patrím, prianie nájsť múdru osobu, s ktorej pohľadom na život budem súznieť, ktorej budem môcť dôverovať, ktorá mi bude vedieť skutočne poradiť…
„Kamarátka sa o daršane vyjadrila ako o jednom z najväčších darov, ktoré môže človek v živote obdržať.“
O nejaký ten týždeň nato som po dlhej dobe navštívila kamarátov zo svojich prvých hodín jógy. Medzi inými témami spomenuli blížiacu sa akciu, daršan – požehnanie realizovaným Majstrom. Kamarátka sa o daršane vyjadrila ako o jednom z najväčších darov, ktoré môže človek v živote obdržať. Joge som sa síce venovala, ale indická kultúra ako taká ma v tom čase nepriťahovala. Doma som v kľude klikla na preposlaný link, a keď som videla Paramahamsu Šrí Svámiho Vishwanandu s nádherným úsmevom a správou „Mojím poslaním je otvárať srdcia ľudí“, intuitívne som cítila, že sa mám daršanu zúčastniť. A tak som sa o pár dní nato, v novembri 2014, po klasickom odpracovanom dni, ocitla s kamarátmi na spomínanom daršane. Hneď pri vstupe do sály som okrem krásnej exotickej hudby vnímala príval silnej energie. Tá mi v mysli doslova rozvírila menej príjemné, mysliac si „dávno spracované“ témy vo forme prebleskujúcich obrazov. Bolo to, ako keď sa do pohára s vodou, ktorý ma naspodu usadeninu začne nalievať krištáľovo čistá voda. Usadenina sa začne dvíhať k povrchu, aby mohla byť vyplavená, ak jej dovolíme. Vedela som, že tá krištáľovo čistá voda je práve ten Majster, ktorý s neuveriteľne láskavým pohľadom žehnal individuálne každej zúčastnenej osobe. Cítila som, že vidí viac a pritom nesúdi. Šírila sa z neho láska a prijatie. Keď som sa dostala na radu ja, pri pohľade do Majstrových krásnych tmavohnedých očí, hlbokých ako vesmír, som v nich pocítila obrovskú silu. Silu, ktorá vyvolávala rešpekt. Vnútri som v tichosti ďakovala. Po usadení naspäť na miesto som cítila príval pokoja a lásky. Opäť som očarene pozorovala s akou láskavosťou pristupuje ku každému jednému. Domov som odchádzala neskoro, za tmy, pešo, keďže to bolo náhodne len o pár ulíc ďalej od bytu, kde som bývala, v ruke vizitka s fotkou láskavého Majstra a pozvánka na OM Chanting.
„Cítila som, že vidí viac a pritom nesúdi. Šírila sa z neho láska a prijatie.“
To, že som na svojom prvom daršane od Paramahamsu Šrí Svámiho Vishwanandu obdržala požehnanie s podobným gestom – dotykom ruky na čele a zátylku ako pri úprimnej prosbe cez plač pár týždňov pred tým, som si uvedomila až o pekných pár mesiacov neskôr.
Ako aj to, že som v ten večer stretla pre mňa nesmierne drahú osobu, nerozlučného sprievodcu životom. A vraj som to nakoniec vôbec nebola ja, kto ho našiel, ale naopak. Keď dozreje čas, včely sú pritiahnuté vôňou rozkvitnutého lotosu…
„…V ten večer som stretla pre mňa nesmierne drahú osobu, nerozlučného sprievodcu životom.
A vraj som to nakoniec vôbec nebola ja, kto ho našiel, ale naopak. Keď dozreje čas, včely sú pritiahnuté vôňou rozkvitnutého lotosu…“
Som nesmierne vďačná.
Krishna-Samyuta Dasi
Stretnúť plne realizovaného Majstra je nesmierny dar. Paramahamsa Vishwananda nám dáva možnosť nazrieť a dostať sa do Jeho reality, kde existuje len Boh, len láska. Vypočujte si príbehy ďalších ľudí, prídite do sanghy, duchovnej komunity. Nájdite sanghu blízko vás: Komunita – Bhakti Marga Slovensko