Keď niekoho milujete, pôjdete za ním aj na kraj sveta. Keď niekoho milujete, chcete, aby bol šťastný. A otec je šťastný, keď sú jeho deti SPOLU. A keď sú šťastné. A to stalo. Jeho deti boli SPOLU, boli z toho šťastné a šli za ním SPOLU. V dvoch autobusoch, vo veľkom a jednom menšom. O 2.30 h. ráno už čakali prví v Bratislave. Po nejakom čase sa objavil autobus aj v Trnave a Leviciach a pridali sa ďalší. Zároveň v Košiciach vyrážal ďalší menší autobus. Po počiatočnom podriemkavaní, ako sa rozvidnievalo, začala energia stúpať. Všetko bolo naozaj profesionálne pripravené. Jedlo, spevníky, autobusy, vtipný vodič, časovanie. Takmer 11 hodinová cesta bola úžasná. Navibrovaní zo spevu sme vošli do navibrovanej športovej haly, o niekoľko minút vošiel Gurudží a začal spievať.
Gurudžího ruka bola cítiť všade, na hornom poschodí nás čakala masala a zákusky, vždy, keď sme sa postavili, že ideme späť dole do haly za Gurudžím, si niekto ďalší zo Slovákov, ktorí prišli autami, prisadol. A tak sa všetko postupne viac a viac spájalo. Ďalšia dojímavá vec, ktorá hriala pri srdci, bolo vidieť ako väčšina Slovákov čakala SPOLU v rade na daršan a ako sa tešia z toho, že sú SPOLU. Krásne bolo pozorovať ako to všetko pôsobí na nových ľudí. Počúvať ich vety hrialo pri srdci. A o to ide. Tak bude naša rodina prekvitať a rozrastať sa. Možno kúsoček z tej obrovskej radosti, ktorú Gurudží prejavil pri speve na konci daršanu, spôsobilo, že sme prišli SPOLU, boli s Ním SPOLU a odišli SPOLU. Že sme cítili radosť z toho, že sme SPOLU, a hlavne, že tú radosť mohli pocítiť noví ľudia. To teplo pri srdci, ten pokoj, to, čo ľudia hľadajú, to, čo voláme duchovná rodina. Ukázali sme, že Svätoplukovo posolstvo o troch prútoch máme v génoch.
Gurudží hovorí, že iba SPOLU sme silní. A ako hovorí, na to, aby človek mohol skutočne milovať, musí byť veľmi silný.
Je krásne byť šťastní, keď vidíme šťastných tých druhých. Je krásne vidieť ľudí šťastných, keď sú SPOLU.
Ako to vnímala posádka košického autobusu?
V jedno chladné októbrové ráno sme nastúpili partia východniarov do mikrobusu a vydali sa na desať hodinovú cestu za naším Majstrom. Predstavy spoločného spievania bhadžanov či zdieľania príbehov počas jazdy sa rýchlo zmenili na zababušenie sa pod deky a spánok. V Medvode nás už čakala partia z druhej strany Slovenska a tak nám už nič nebránilo ísť si užiť udalosť spoločne. Bolo to nádherne, ako každý jeden daršan, no tentokrát sme tam boli ako sangha – duchovná rodina. Hlavnou myšlienkou tohto výletu bolo byť jednoducho SPOLU, nič neriešiť, iba nasávať energiu prítomného okamžiku, kde je človek oslobodený od času. Tanec, spev, radosť, či slzy, to všetko nás nakoniec odprevadilo na spiatočnú cestu strávenú pod dekami. No s úplne iným zážitkom.
Svoju sanghu nájdete tu: Komunita – Bhakti Marga Slovensko
