Stav sebarealizácie je stredobodom filozofických diskusií v rôznych tradíciách, odkedy ľudia existujú. Bhagavad Gítá bola a je pre mnohých sprievodcom pri úsilí o sebarealizáciu aj realizáciu Boha. Starobylé písmo je rozhovorom medzi Pánom Krišnom a jeho žiakom Ardžunom, ktorí stoja na bojovom poli. Všetko sa začína tým, že Ardžuna je zmätený a musí sa rozhodnúť medzi svojimi pripútanosťami a dharmou. V priebehu 18 kapitol a 700 veršov sa odohráva ich rozhovor, v ktorom Krišna vedie Ardžunu k pochopeniu konečnej reality a jeho nevyhnutných povinností.
Napriek tomu, že sa tento rozhovor odohral pred 5000 rokmi, obstál v skúške času. Jeho večné pravdy nás aj dnes vedú k realizácii. Krišna sa z lásky k nám a v záujme nášho osvietenia nerozprával len s Ardžunom, ale so všetkými, vrátane tých, ktorí prišli neskôr.
Čo je vlastné Ja v sebarealizácii?
Aj keď fyzické telo zostarne a nakoniec zomrie, duša ostáva nepominuteľná, nesmrteľná a večná. Niet dôvodu na smútok, pretože duša, naša podstata, žije ďalej.
Aby pomohol Ardžunovi vyrovnať sa so skutočnosťou, že jeho vnímanie reality je chybné, a aby ho oboznámil s myšlienkou, že on, a teda aj my sme duša, Krišna začne vytvárať trhliny v Ardžunových pripútanostiach a stotožňovaní sa s telom.
Duša je iskrou samotného Boha. Každá živá bytosť si Ho a Jeho Božie vlastnosti nesie v sebe a nič to nemôže zmeniť.
„Vlastné Ja nemožno rozseknúť zbraňami, oheň ho nemôže spáliť, ani voda ho nemôže zmáčať, rovnako ani vietor ho nemôže vysušiť.“ – Bhagavad Gítá, 2.23
Vtelená duša môže byť pokrytá vrstvami, ktoré nás vedú k presvedčeniu, že táto realita je pravdivá, ale Krišna nám pripomína, že tak ako sa mení naše telo a dokonca aj naša myseľ a intelekt, mení sa aj naše vnímanie tejto reality. Iba v tichosti svojho bytia môžeme vidieť skutočnú realitu a pozorovať vlastné Ja alebo dušu, nemennú a neochvejnú pravdu.
„Niekto sa na vlastné Ja pozerá ako na zázrak, podobne iný o ňom hovorí ako o zázraku a ďalší o ňom počuje ako o zázraku. No hoci o ňom počujú, nikto ho skutočne nechápe.“ – Bhagavad Gítá, 2.29
Ako dosiahnete sebarealizáciu?
V 2. kapitole, 29. verši, Krišna opisuje dušu ako niečo úžasné, čo žiadna ľudská myseľ nikdy nepoznala. Na zachytenie veľkosti a žiarivosti duše nestačí obyčajné ľudské chápanie a slová. Napriek tomu ju môžeme cítiť a vnímať, keď sa ponoríme hlboko do vnútra. Paramahamsa Vishwananda hovorí: „Na svete je niekoľko výnimočných ľudí, ktorí majú takú cnosť a čistotu srdca, (…) Vďaka ich viere v Boha, ich úcte k Bohu, len počutie o zázrakoch duše v nich vyvoláva veľkú bhávu.“
Viera a pokora sú kľúčom k opätovnému spojeniu s božskou iskrou vo vnútri. Keďže sa musíme vzdať svojich prefabrikovaných názorov a predstáv, aby sme mohli prijať toto božské poznanie, musíme namiesto toho rozvíjať oddanosť, dôveru a neochvejnú myseľ.
„Keď ťa už nebudú miasť slová véd a budeš neochvejný so sústredenou mysľou, vtedy dosiahneš úspech v joge.“ – Bhagavad Gítá, 2.53
V nasledujúcich troch kapitolách Krišna učí karma-jogu a džňána-jogu. Karma-joga vás vedie k sebarealizácii tým, že sa zrieknete plodov konania. Keď sa zrieknete plodov konania a žijete v skutočnom stave vyrovnanosti, potom už nevzniká žiadna nová karma. Jediné, čo robíte, je spaľovanie starej, kým si neuvedomíte svoje pravé Ja. Prostredníctvom džňána-jogy dosiahnete poznanie vlastného Ja správnymi vedomosťami a zrieknutím sa konania.
Hoci sú tieto dve cesty neuveriteľným nástrojom sebarealizácie, Krišna ponúka tretiu alternatívu. Ponúka bhakti-jogu, ktorej cieľom nie je dosiahnuť vlastné Ja. Je o dosiahnutí zdroja vlastného Ja, najvyššieho stavu, realizácie Boha.
„No viac ako všetci jogíni, ten, kto má vieru a uctieva Ma, je podľa Mňa považovaný za najväčšieho zo všetkých.“ – Bhagavad Gítá, 6.47
Čo je realizácia Boha?
Keď hovoríme o osvietení, musíme rozlišovať medzi sebarealizáciou a realizáciou Boha. Tá by mala byť konečným stavom, keď je bhakta, milovník Boha, úplne pohltený vedomím Boha a úplne sa vzdal tela, mysle a duše. Bhakta vie, že existuje iba Boh a všetko, čo existuje, je prejavom Jeho vôle.
Realizácia Boha bola opísaná ako stav bytia, v ktorom je človek v neustálom spojení s Bohom. Takáto úroveň vedomia však môže byť daná len prostredníctvom milosti. Aj keď sebarealizovaný človek preukazuje určité vlastnosti, konečný cieľ dosiahne iba z Jeho milosti, keď bhakta vloží do Neho všetku svoju dôveru a odovzdá sa Mu.
„Odovzdaj sa Jemu samotnému celou svojou bytosťou. Z Jeho milosti získaš najvyšší pokoj a večný príbytok.“ – Bhagavad Gítá, 18.62
Pánovi Krišnovi je veľmi drahý bhakta, ktorý opätuje túto lásku. Keď je človek naplnený láskou k Bohu, je pripravený a Boh dá bhaktovi plné pochopenie, ktoré ho privedie k samotnému Bohu. Je to predsa láska, ktorá je podstatou všetkého a ktorá poháňa vesmír.
Ako však dosiahnuť túto milosť? Ako sa človek stane najdrahším Pánovi? Krišna vo svojej milosti poskytuje odpoveď aj na túto otázku v 18. kapitole, vo veršoch 65-66.
„Upni svoju myseľ na Mňa, buď Mi oddaný, uctievaj Ma, klaňaj sa Mi a prídeš ku Mne. To ti sľubujem s istotou, pretože si Mi drahý.“ – 18.65 „Vzdaj sa všetkej dharmy a odovzdaj sa iba Mne. Postarám sa o všetky tvoje hriechy, oslobodím ťa. Nemaj strach.“ – 18.66
To je Boží prísľub pre nás. V celej Bhagavad Gíte sa Pán Krišna delí o mnohé spôsoby, ako by mal hľadač pravdy konať, aby dosiahol najvyššie poznanie, ale možno najkrajšie Krišna prezrádza, že posledným a najdôležitejším prvkom realizácie je láska a oddanosť. Láska a oddanosť môžu človeku pomôcť prekonať akúkoľvek výzvu, pretože samotná podstata života je láska. Bez lásky a oddanosti je poznanie len vedomosťami. Ak toto poznanie nevedie človeka k rastu v láske a odovzdanosti Bohu, je zbytočné. Všetko to bude len teória, ak nebudeme pozorne počúvať Jeho Božie slová a nepôjdeme do ticha svojho srdca. Už čoskoro sa nám Boh zjaví.
Naučiť sa uplatňovať princípy Bhagavad Gíty v každodennom živote môže byť náročné. Obstarajte si svoju vlastnú Gítu v slovenčine v našom e-shope.
