Popolvár je typická slovenská rozprávka. Asi každý ju pozná. Moja obľúbená verzia je Popolvár, najväčší na svete. Dnes nám pomôže vyrozprávať príbeh o duchovnej ceste. Nie je to žiaden odborný psychologický ani filozofický rozbor, je to proste príbeh o Popolvárovi na duchovnej ceste.
Popolvár je syn mocného kráľa, má dvoch bratov a kráľ má jedného šaša. Popolvára majú všetci veľmi radi, každému pomáha, je milý, priateľský a tiež večne špinavý. Má aj svoje meno, Radko, ale volajú ho Popolvár. Jeho rodina ho však vidí inak, myslia si, že je hlúpy a k ničomu. Bratia si z neho robia srandu a posmievajú sa mu: „Popolvár, hnusná tvár!“ No práve títo bratia neoplývajú príliš dobrými vlastnosťami, jeden má najradšej jedlo, druhý pekné oblečenie.
Jedného dňa začne kráľovo pole nivočiť kôň. Každé ráno nájdu pole dodupané. Tak kráľ vyšle najstaršieho syna, aby pole strážil. Zaspí, no Popolvár koňa chytí a skrotí, zoberie mu ohlávku. Bratovi navyše odreže polku fúzov. Ďalšiu noc sa situácia opakuje s druhým bratom. Výsledok je rovnaký. Tretiu noc ide strážiť sám Popolvár a do tretice si s koňom poradí. Má už teda medenú, striebornú a zlatú ohlávku.
V ďalšom kráľovstve má kráľ jednu dcéru, Láskykvet. Páčia sa jej drahokamy. Tak raz, napriek zákazu svojho otca, ide do skál a zobudí skalné monštrum, Zemetrasa Veličizného, pána všetkého hmotného bohatstva. Oživila ho svojimi slzami a on ju nechce pustiť.
Bratia sa vydajú na cestu zachrániť princeznú. Popolvár chce ísť tiež, no vyváľali ho v hnoji, aby nešiel. Počas kúpeľa za ním prichádza šašo a dáva mu radu. Popolvár získava meč Samoseč a otcovho koňa Víchra, ktorý síce vyzerá na skapanie, no po nasadení medenej, striebornej alebo zlatej ohlávky sa mení na rýchleho tátoša.
Dvaja bratia cestou nachádzajú medenú baňu a potom striebornú baňu. Každý z nich pobral poklady a vrátil sa späť. Popolvár sa dostáva až k Zemetrasovi. Meč mu však nepomohol. Láskykvet mu však pomohla opiť Zemetrasa vínom, a tak zistil jeho slabú stránku. Zemetrasa porazil a zmizol.
V kráľovstve sa usporiadal turnaj rytierov. Popolvár ho vyhral a napokon odhalil svoju identitu, získal srdce a ruku princeznej Láskykvet a stal sa kráľom.
„Vaším cieľom a vašou dharmou je láska.“ – Paramahamsa Vishwananda
Popolvár by mohol byť každý jeden z nás, naša duša. Žije v kráľovstve, v tele. Duša je čistá, nič ju nepoškvrní, no telo a myseľ už čisté byť nemusia. Keď sa človek vydá na duchovnú cestu, často sa stáva, že to ľudia nechápu, ani vlastná rodina. Sme pre nich tí čudní, ktorí robia ešte čudnejšie veci. Nerozumejú nám.
Popolvárova rodina predstavuje hmotný svet. Bratia zosobňujú pripútanosť k hmotnému svetu, potešenie, túžby a ich napĺňanie. Sú to túžby, ktoré nám bránia vidieť skutočnú pravdu. Popolvár je pre nich hnusný, aj preto, lebo sami na neho premietajú svoje negatívne vlastnosti. V podstate ten hnus je to, čo je v nich. Kráľ je zaslepený svojím kraľovaním a mocou, že ani on nevidí čistotu Popolvára ukrytú za jeho špinavým vzhľadom. Má od svojich synov očakávania, ktoré však žiaden z nich nenaplnil, následkom čoho je hnev.
Na duchovnej ceste ľudia robia duchovné cvičenia – sádhanu, čelia výzvam, ktoré je potrebné prekonať, aby sa človek očistil a dosiahol Boha. Výzvu ustrážiť pole zdolal len Popolvár. Robil svoju sádhanu dobre, tak získal siddhi – dary, schopnosti. Tie mu pomohli prekonať nástrahy hmotného sveta, máje, ktorá sa nás snaží udržať v jej tanci. Jeho bratia sádhanu nerobili, oddávali sa potešeniam máje, a preto jej kúzlu podľahli, aj keď objavili bane plné pokladov. Keď raz vykročíme na duchovnú cestu, nesmieme sa zastaviť, keď prídu dary, musíme pokračovať ďalej. Nesmieme ostať pri pokladoch, musíme kráčať k cieľu cesty, lebo na konci je Láskykvet. Popolvárova myseľ bola neustále upriamená len na Láskykvet.
Popolvár Láskykvet našiel a bojoval so Zemetrasom, ale meč Samoseč mu nepomohol, pretože Zemetrasa – ego možno poraziť len mečom poznania. Poznanie zdroja jeho sily pomohlo Popolvárovi vyhrať, transformovať negativitu na pozitivitu. Svet so Zemetrasom bol plný utrpenia. Naplnenie hmotných túžob, získanie drahokamu, prináša len krátkodobé šťastie. Dlhodobé šťastie nájdeme, keď sa obrátime dovnútra, k Bohu.
„Preto mečom poznania roztni pochybnosti vo svojom srdci, ktoré sa zrodili z nevedomosti. Chránený touto jogou povstaň a bojuj, ó, Arjuna.“ – Bhagavad Gítá 4.42
Zemetras už raz bol porazený, oboma kráľmi, no znovu povstal. Je to ako keď dosiahneme sebarealizáciu, ego ešte stále môže povstať, až kým nedosiahneme plnú realizáciu, realizáciu Boha, ako keď ešte nedosiahneme Láskykvet.
Popolvár ešte prechádzal skúškami ako rytier, no aj tie zdolal. Nakoniec už nebol špinavý Popolvár, bol očistený. Radko, ten, čo sa raduje, čo má rád, čo je Láska samotná. Získal Láskykvet a stal sa kráľom.
Nebol by však býval kráľom, keby nebolo jedného človeka. Na duchovnej ceste sa môžeme dostať po určitú hranicu, môžeme sami na sebe pracovať, môžeme skúmať, čo je pre nás dobré a čo nie. Ak však máme gurua, vieme, čo máme robiť a kade máme kráčať, lebo nás vedie, on tú cestu aj cieľ pozná.
Kto bol Popolvárov guru? Šašo.
Bol to šašo, kto poradil kráľovi, aby poslal synov strážiť pole – dal im sádhanu. Šašo Popolvárovi poradil, že si má zobrať starý meč z povaly a starého koňa a vysvetlil, čím v skutočnosti sú – dal mu satsang. Šašo je v tejto rozprávke veľmi dôležitá postava. Vyzerá nenápadne, hrá svoju rolu a nikto netuší, čo vlastne vie, kým skutočne je. Je veľmi múdry, preto kráľovi aj radí. Nie on je blázon, ale tí, čo ho tak vidia.
„Blázni Ma prehliadajú, keď sa zjavím v ľudskej podobe, nepoznajú Moju božskú podstatu ako najvyššieho Pána všetkých bytostí.“ – Bhagavad Gítá 9.11
Každý máme svojho gurua. Guru znamená učiteľ a naším prvým guruom je naša matka, lebo nás ako prvá učí žiť v tomto svete. Máme mnoho ďalších učiteľov, či už v škole alebo v živote. No len skutočný guru – satguru, nás vie doviesť do úplného cieľa, k Bohu, k Láske.
V pondelok je Gurupúrnimá, deň oslavy guruov. Toto je moja oslava gurua, možnosť myslieť na Neho, kedykoľvek je to možné a vidieť Ho všade, aj v príbehu o Popolvárovi.
Láskykvet na turnaji za Popolvárom kričala: „Milý môj!“ A on jej odpovedal: „Hľadaj ma, budem tvoj!“ Hľadajte svojho gurua, hľadajte Boha v sebe, bude váš, ale v skutočnosti si vás nájde On.
