Džai Gurudév,
teším sa, že s vami prostredníctvom tohto článku môžem zdieľať moju osobnú skúsenosť s Paramahamsom Vishwanandom.
Prvé stretnutie s Paramahamsom Vishwanandom
Ášram Shree Peetha Nilaya, 2015
V máji roku 2015 sme sa s priateľkou rozhodli, že po prvýkrát navštívime ášram Paramahamsu Vishwanandu, Shree Peetha Nilaya, v Nemecku. Pozvala nás tam naša kolegyňa z práce, ktorá tam v tom čase už pravidelne chodievala, a keďže termín udalosti, na ktorú nás zavolala bol v júli, v čase letných dovoleniek, tak sme si povedali, že prečo nie, spravíme si netradičnú letnú dovolenku aj s našim malým synom a pozrieme sa teda na toho „výnimočného pána“ ktorého sme poznali zatiaľ iba z fotiek v miestnosti, kde sme chodievali na OM Chanting, ktorý sme v tej dobe už niekoľkokrát navštívili. Napriek tomu, že tam boli jeho fotky, nespomínam si, že by som sa o neho nejako špeciálne zaujímal a s údivom sa pýtal, kto to je? Keď som počul, že je to nejaký guru, ani som sa len nespýtal, kto vlastne guru je. Nezaujímalo ma to a nehľadal som žiadneho gurua, uvedomoval som si však, že od útleho detstva som mal v sebe hlbokú túžbu po hľadaní pravdy o tom, kto vlastne sme, a vždy ma priťahovalo čosi tajomné, spirituálne.
Keď sme vyrazili do ášramu, bol som plný predstáv a očakávaní a zasnene som premýšľal o tom, aké to tam asi bude. Keď sme, po ubytovaní sa v neďalekom kempe, prišli do ášramu, všade bolo veľa zvláštne oblečených ľudí, mnohí mali tradičné indické oblečenie a povedal by som, že pre moju silne posudzujúcu myseľ to bol skutočný kultúrny šok a veľká výzva. Necítil som sa úplne komfortne a prvé myšlienky boli v štýle: „Kam som sa to dostal?“ Všetko však bolo také farebné, také netradičné a ľudia vyzerali spokojne, takže som sa pomerne rýchlo dokázal do toho všetkého uvoľniť. Jedno popoludnie sme len tak sedeli za ášramom a pozorovali ľudí. Bola tam trávnatá plocha, kde bolo veľa detí a hrali futbal. Zrazu som si uvedomil, že ja som vlastne ešte nevidel toho gurua a kládol som si otázku, či tam vôbec je, a kde by asi tak mohol byť.
Sedel som na lavičke, cítil som zvláštny pokoj a vo svojom vnútri veľmi silnú túžbu vidieť ho aspoň na chvíľku, keďže sme tam vlastne mali byť len necelé tri dni. Pozeral som sa do okna jednej z izieb na prvom poschodí ášramu, na ktorej boli mierne zatiahnuté závesy. Sedel som asi 30 metrov od balkónu tej izby a hľadel som tam uprene s tou silnou túžbou. Po chvíľke sa záves v okne jemne odhrnul a niekto z toho okna sa pozeral smerom, kde som sedel, a vzápätí opäť zmizol. Kvôli odrazu svetla v okne nebolo dobre vidieť, kto to je. Ja som sa až zľakol, vôbec som totiž nečakal, že tam niekto je, len tak som rozjímal. Tá osoba spoza závesu to zopakovala ešte dvakrát, a potom sa otvorili dvere na balkón. Nemohol som uveriť vlastným očiam. Stál tam Paramahamsa Vishwananda, pozeral sa priamo na mňa a kývol rukou nech k nemu prídem. Bolo tam veľa ľudí, preto som sa obzeral, či skutočne kýva na mňa, či som to skutočne ja, kto má k nemu prísť. Prikývol hlavou, že myslí mňa. Tak som k nemu neisto kráčal a uvažoval som, čo asi odo mňa chce? Nikdy sme sa nevideli, moja angličtina je veľmi slabá, čo sa ma chce spýtať? A čo mu odpoviem? Keď som k nemu dokráčal, spýtal sa ma, odkiaľ som prišiel a ako sa volám a podal mi čokoládu a cukríky, že ich mám porozdávať deťom, ktoré hrali futbal. To boli asi jediné dve otázky v angličtine, ktorým som v tom momente rozumel a na ktoré som mu v tej chvíli vedel aj odpovedať. Poďakoval som mu a utekal som rozdať deckám sladkosti. V tej chvíli som sa cítil tiež ako dieťa. Bolo to veľmi zvláštne, pretože som si uvedomoval, že som cítil silnú túžbu vidieť ho a o pár sekúnd sa to celé udialo. Počas tohoto pobytu som sa s ním už viac krát nestretol, ale tento moment bol na dlhé obdobie, počas ktorého som ho nevidel, vo mne silne vrytý a vždy keď som naň spomínal, počas ťažkých chvíľ, keď som sa niečím trápil, ten moment toho sústredenia sa na neho ma pozdvihol, dodal mi pokoj, akoby hovoril: „Neboj sa, všetko bude dobré.“
„Keď som sa niečím trápil, ten moment toho sústredenia sa na neho ma pozdvihol, dodal mi pokoj, akoby hovoril: ‚Neboj sa, všetko bude dobré.‘“
Prvý daršan
Nasledujúce mesiace som bojoval so všetkými svojimi slabosťami a svojimi démonmi, akokoľvek som si hovoril, že sa musím zmeniť, že sa chcem zmeniť a, že to všetko porazím, vždy ma to napokon zvalcovalo. Všetka špina mojej mysle, všetka negativita, všetko sa to vo mne miešalo a dostávalo na povrch. Napokon som sa po 14 mesiacoch opäť stretol s Gurudžím na mojom prvom daršane v Prahe. Boli to vlastne dva daršany, jeden sa konal v piatok a druhý v sobotu, a ja som sa už, pravdupovediac, aj tešil. Daršan sa konal v športovej hale, ktorá bola naozaj slušne zaplnená, ak si dobre pamätám, tak tam bolo asi 1800 ľudí a trval až do rána. Keďže som bol na daršane s priateľkou a synom nečakali sme až tak dlho v rade, pretože rodiny s malými deťmi mali prednosť. Stáli sme v rade, pomaličky sa blížili ku Gurudžímu a ja som zrazu začal plakať. Vôbec som tomu nerozumel, nechápal som, kde sa to vzalo, nebol som smutný ani nešťastný, práve naopak, cítil som, že som nesmierne šťastný, bol to tak zvláštny doposiaľ nepoznaný pocit a pokračoval aj počas daršanu. Gurudží mi zblízka hľadel do očí a mne po lícach stekali obrovské slzy, zároveň sa moja duša radovala. Po daršane som len v tichosti sedel, pozoroval a vôbec ničomu nerozumel.
Na druhý deň to bolo rovnako krásne, tentokrát už bez sĺz, ale s obrovskou úľavou a vďačnosťou v srdci počas toho, ako mi Gurudží dával daršan. Mal som pocit, akoby si vzal všetko to prázdno, ktoré som predtým v živote pociťoval, ale nevedel som ho ani len pomenovať. Keď sme po daršane cestovali naspäť domov, cítil som záhadný, dovtedy nepoznaný pokoj a okolitý svet ma vôbec nevyrušoval, ale až to, čo sa udialo nasledujúce dni vo mne zanechalo nezmazateľnú stopu na ceste ku Gurudžímu, na ceste bhakti. Keď ste niekde mimo pracovných povinností a každodenných starostí, je určite jednoduchšie zostávať v pokoji a v mieri so sebou a so svojím okolím. Ste jednoducho na dovolenke.
Krásny víkend však skončil a čakala ma tvrdá realita so všetkým, čo k tomu patrí. Išiel som teda do práce, ako mnoho rán predtým, no cítil som niečo zvláštne. Vôbec som sa nezaoberal tým, čo ma tam čaká, s čím všetkým na mňa kolegovia hneď z rána vyhŕknu. Bolo vo mne ticho. Jedno obrovské ticho, v ktorom som jasne a zreteľne vnímal moje pokojné dýchanie. Bolo veľmi pravidelné a nemenné. Bolo pre mňa veľmi zvláštne, že ma zrazu vôbec neznepokojoval vonkajší svet a všetka moja pozornosť bola sústredená do môjho vnútra v oblasti hrudníka, akoby ten vnútorný priestor boli moje oči, akoby bol tým, čím hľadím na svet, pretože moja myseľ sa vôbec nezapájala do procesu pozorovania a posudzovania okolitého sveta. Samozrejme, všetko som vnímal svojimi fyzickými očami, ale to, čo súdilo, bol môj stred, moje srdce. A to malo jasne a zreteľne pre všetkých a pre všetko, nech už som sa kamkoľvek pozrel, na prírodu, na zvieratá, na ľudí, dokonca aj na veci a rôzne predmety, len jeden súd, LEN LÁSKA. Bolo to naozaj neuveriteľné, vôbec som nerozumel tomu, ako sa to stalo. Jedno som však vedel. Toto nie je niečo, čo by som ja sám dosiahol, niečo, k čomu by som vyvinul nejaké úsilie, ani som predsa netušil, že niečo tak nádherné existuje, nieto ešte, aby som poznal spôsob, akým to dosiahnuť.
„Až z milosti duchovného Majstra Paramahamsu Vishwanandu mi bolo umožnené pocítiť a aspoň čiastočne porozumieť tomu, čo sa skrýva za slovami ‚bezpodmienečná láska‘.“
Človek mnohokrát počúva o láske. Existuje o nej nespočetne veľa pesničiek, filmov, rozprávok, koľko z nich je však o tej skutočnej? Bezpodmienečnej. Až z milosti duchovného Majstra Paramahamsu Vishwanandu mi bolo umožnené pocítiť a aspoň čiastočne porozumieť tomu, čo sa skrýva za slovami „bezpodmienečná láska“. Kolegovia a ľudia, s ktorými som prichádzal do kontaktu počas týchto dní a ktorí mali v mojej mysli jednoznačne určené nálepky, kto aký je, boli zrazu úplne iní. Moja myseľ nevnímala žiadne problémy, žiadne chyby, žiadne nedostatky. Nevnímala ich na ľuďoch a nevnímala ich ani na situáciách, ktoré vznikali a ktoré som za zvyčajných okolností nazýval problémy. Neznamená to, že takéto situácie nenastali, ale riešenia na tieto situácie sa samé vynárali z môjho vnútra a boli to neobyčajné riešenia, nie bežné pre predchádzajúci spôsob môjho myslenia. V tom stave vedomia som vnímal, že skutočne neexistuje nič, čo je nesprávne. Na všetko som dostával odpoveď zo svojho vnútra skôr než som sa začal pýtať. Všetko do seba dokonale zapadalo. Je nesmierne ťažké, vlastne nemožné slovami popísať chvíle, ktoré som zažíval. Bola to tak nádherná blaženosť, v ktorej nebol žiadny priestor pre akýkoľvek hnev, nenávisť, súdenie kohokoľvek a čohokoľvek. Po niekoľkých dňoch vplyv mojej mysle silnel a moje staré vzorce správania sa postupne začali vracať. Cítil som, že myseľ a moje myšlienky, opäť začali prekrývať to nádherné a čisté.
Ubehlo už takmer deväť rokov, odkedy som stretol Paramahamsu Vishwanandu a za to obdobie a všetky skúsenosti a zážitky, ktoré s ním mám, si dovolím povedať, že je to veľmi výnimočná osobnosť. Pre mňa je to žijúci svätec, Majster, ktorý si veľmi dobre uvedomuje nástrahy súčasnej hektickej doby, a to, ako je naša myseľ zahltená negativitou, posudzovaním, strachom, materiálnymi túžbami, čo v nás v konečnom dôsledku vyvoláva stavy úzkosti, depresie, smútku a sklamania, pokiaľ sa nám ich nedarí naplniť. A ak sa aj darí, naša myseľ nás núti hnať sa za ďalšími a ďalšími túžbami a vytvára tak nikdy nekončiaci kolobeh túžob. On je si tohto veľmi dobre vedomý a práve preto nám predstavil rôzne duchovné techniky a cvičenia, ktoré nám pomáhajú upokojiť našu myseľ a postupnými krokmi dovoľujú zažívať lásku a mier a odhaľujú nám kto skutočne sme. Práve pravidelné cvičenie mojej obľúbenej Atma Kriya Yogy mi pomáha udržiavať moju myseľ pokojnejšiu a vyrovnanejšiu v každodenných situáciách a zažívať viac lásky. Viac o tom, kto skutočne sme, nám Gurudží rozpráva aj v Bhagavad Gíte, ktorá je považovaná za akúsi Bibliu východu a ktorú Paramahamsa Vishwananda okomentoval, aby sme jej lepšie rozumeli.
S láskou a úctou
Lokprakash Das
„Človek môže len opísať udalosti, ktoré sa odohrali v jeho vlastnom živote. Ak venuje tejto skutočnosti náležitú pozornosť, môže si potom uvedomiť pravdu o láske.“ – Paramahamsa Vishwananda, X/Twitter, 7. 10 2023
