S mojím objavením Bhakti Margy v roku 2018 sa spája príbeh. Bol to čas, kedy som sa šúchala po dne mojej existencie a Paramahamsa Vishwananda a Jeho Bhakti Marga ma z toho dna vyzdvihli.
Prechádzala som ťažkým obdobím a riešila zásadné otázky: Ako prežiť? Aký zmysel má život? Toto je všetko? A hľadala som alternatívne spôsoby riešenia najmä svojich zdravotných problémov. Tak som si povedala, že najviac alternatívy je v Zaježovej, a práve v tom čase tam bol festival. Rozhodla som sa tam teda ísť. Cítila som, že toto je to správne.
No začali prichádzať rôzne prekážky. Prvá – nemám stan. Ako náhodou som stretla kamaráta a on mi ten stan požičal. Druhá – predpoveď počasia uprostred júna hovorila, že tam bude 6⁰C v noci. Táto predstava, fúúú, des a hrôza. Opustiť komfort vlastnej postele a ešte k tomu spať v zime. Nie! No prišiel môj brat a hovorí mi, že má spacák, ktorý je určený do – 20⁰C. Tretia – je to ďaleko a nemám dosť peňazí, aby som tam išla. Ďalší kamarát tam išiel autom a zobral ma na pol ceste, takže moje náklady sa znížili. Štvrtá – dostavili sa moje ženské dni. No chce sa mi s nimi ísť stanovať? Ani náhodou. Piata – prišla migréna. Nebola pravidlom, tak som si vyhľadala príčiny chorôb a tam stálo: migréna – sabotuješ sama seba. Tak som sa vzchopila a išla.
Kamarát s autom išiel o deň skôr, takže vo štvrtok večer som postavila svoj malý stan hore na kopci a tešila som sa z krásneho výhľadu na celý festivalový priestor. Na druhý deň však bolo po výhľade. Rovno pred mojím stanom sa objavil festivalový stan Bhakti Margy. Jediný výhľad, ktorý som mala, bol teda len a len na Bhakti Marga stan. Keďže ma tým vôbec nepotešili, tak do ich stanu som išla až na druhý deň. A prvé, čo som počula, boli príbehy oddaných o ich guruovi, Paramahamsovi Vishwanandovi. Nezaujalo ma ani tak to, čo rozprávali, ale to, čo z nich išlo, čo z nich vyžarovalo. A tu som si povedala, toto chcem tiež. A bolo to. Odvtedy som na ceste Bhakti Marga.
„Kríza a náročné časy sú mini smrťou. Sú pre nás cennou spätnou väzbou, aby sme videli, ako na tom sme.“ – Paramahamsa Vishwananda, X/Twitter, 29. 12. 2023
Život nám prináša mnoho prekážok, výziev. Sú to naozaj prekážky?
„Každý duchovne hľadajúci človek čelí náročným situáciám, keď sa cíti premožený strachom. Strach môže byť zabalený do rôznych emócií a myšlienok, ktoré sa pod tlakom vynárajú na povrch, ale v podstate je jedno, ako sa prejavuje, dôležité je počas reflexie vidieť, aký je, a viac si ho uvedomovať. Pretože keď bude človek nabudúce opäť čeliť nejakej výzve, bude lepšie pripravený, teda si bude lepšie uvedomovať vnútorné procesy. Kríza a náročné časy sú mini smrťou. Sú pre nás cennou spätnou väzbou, aby sme videli, ako na tom sme.
Pozrime sa bližšie na strach. Čo ho spôsobuje? Povedzme to jedným slovom: PRIPÚTANOSŤ. Pripútanosť, chamtivosť niečo mať a chamtivosť si to udržať. Preto strach pociťujeme buď ako strach, že niečo nedostaneme, alebo ako strach, že niečo stratíme. Pripútanosť sa netýka len materiálnych vecí. To je len hrubá pripútanosť. Má svoju jemnú podobu, a tou je pripútanosť k myšlienkam, určitému spôsobu myslenia, videnia a prežívania života a seba samého.
Čo sa teda deje počas náročných období a kríz? Život, Boh alebo satguru, čo je jedno a to isté, nás otriasajú v samotných základoch našich ilúzií a pripútaností.“ Paramahamsa Vishwananda, X/Twitter, 29. 12. 2023
Výzvou a krízou môže byť aj samotný stav odhodlania sa vykročiť na duchovnú cestu. No stojí to za to. Hovorí sa, že keď je človek pripravený, príde učiteľ, príde majster. Nie je to človek, ktorý nájde svojho učiteľa, svojho gurua. To guru vidí, že je človek pripravený a zavolá ho. Volá ho, dáva mu nápovedy, ukazuje mu cestu, aby Ho človek našiel. No v skutočnosti guru nájde svojho oddaného, svojho žiaka a zavolá ho k sebe. Takže to, čo sa nám javí byť prekážkou, je len spôsob, ako nás sa máme dostať tam, kde máme byť. A ak to nevidíme hneď na prvý krát, tak sa to pripomenie inak. Nefunguje spôsob A, príde spôsob B, a potom C, D, atď. Dostaneme sa tam, kde máme byť, aj keby nás k tomu mal život dokopať.
„Ak nie ste pripravení, nedosiahnete skutočné poznanie. Ak nie ste pripravení, guru sa vám neodhalí. Keď však budete pripravení, bude vás viesť presne tam, kde máte byť. Duša pošle neviditeľný ‚email‘ matke prírode a keď si guru tento ‚email‘ prečíta, povie si: ‚Á, tento je už pripravený!“ – Paramahamsa Vishwananda, Bhagavad Gítá Esencia, komentár k veršom 4.35-42
Keď duša pocíti volanie, chce ísť za ním, no zároveň ego vníma, že prichádza ohrozenie. Vtedy prichádzajú prekážky, ktoré ani nie sú prekážkami, len človek ich tak vníma, pretože je v ňom strach. Ego, naša falošná identita, predstavuje „ja“, „mne“ a „moje“, a práve o toto má strach. No, Pán Krišna v Bhagavad Gíte hovorí, čo máme robiť. Opakuje: „Upriam svoju myseľ na Mňa a prídeš ku Mne. Ja ti pomôžem, nemaj strach.“
Keď človek kráča po duchovnej ceste, neznamená to, že nebude mať problémy alebo že v jeho živote už nebudú žiadne prekážky, výzvy. Duchovná cesta je o transformácii, o zmene myslenia, kedy sa stane to, že prekážky už nebudú prekážkami, problémy nebudú problémami, všetko bude darom od Boha. No to nemožno dosiahnuť lusknutím prsta, k tomu sa treba dopracovať. Čo nám k tomu pomáha? Guru, ktorý nás vedie, lebo On tú cestu aj cieľ pozná. Pomáhajú nám duchovné cvičenia, sádhana, čantovanie Božieho Mena, počúvanie a čítanie sláv Pána, satsangov. Všetko, čo našu myseľ nasmerováva na Boha, cieľ duchovnej cesty.
Ja Mu verím. Ten citát: „Keď je žiak pripravený, príde učiteľ.“ sa mi vtedy zobrazoval hocikde. Ja som sa pýtala: „Kde je ten učiteľ?“ A On ma našiel a priviedol k sebe. Počúvla som vnútorné volanie a vykročila ďaleko za svoju zónu komfortu a som tu – živá, zdravá, šťastná, že mám svojho gurua a život, ktorý žijem. Bez Neho by nemal zmysel a bol by zbytočný, a možno by už ani nebol. Stačilo vykročiť.
Saumya Dasi
Citovaný príspevok z X/Twitteru nájdete tu: https://x.com/vishwananda/status/1740533041577984093?s=20
Všetky príspevky preložené do slovenčiny nájdete na telegramovom kanáli tu: https://t.me/+QzlGpyoIFbtmOTc0
