Na daršane sa Gurudžího, Paramahamsu Vishwanandu, môžete pýtať rôzne veci. A to na online daršane aj na osobnom. Je dobré napísať otázku na papier, čitateľne a dostatočne veľkými písmenami. Niekto sa pýta na svoju duchovnú cestu, niekto na zdravie, niekto na rodinné problémy.

Moja prvá napísaná otázka na Gurudžího bola, či ma príjme za svoju oddanú. Lebo… Náš krajinný Svámí, v tom čase Svámí Kurunandha, si ľudí najprv overil, či sú vôbec vhodní kandidáti na oddaného. A mne povedal, keď som sa prvý krát pýtala, že je príliš skoro, mám čakať a bude to pre mňa lepšie, viac si to budem vážiť. Čakala som. Po pol roku na slovenskom týždni v ášrame mi povedal, že ešte porozmýšľa. Hmm…

No a na každom týždni krajiny bývajú aj daršany, rovnako aj na tom slovenskom. Tak som sa rozhodla spýtať sa priamo Gurudžího. Napísala som svoju otázku na papier a postavila som sa do radu na daršan.

„Gurudží hovorí, že keď sa na nás pozerá na daršane vidí našu dušu, ktorá je pokrytá ako špinavé zrkadlo a vždy na daršane kúsok tej špiny zotrie“.

Gurudží sa každého záujemcu o iniciáciu za oddaného vždy spýta to isté: „Ako to cítiš?“ Spýtal sa aj mňa. Takisto sa uistil, či poznám pravidlá iniciácie a napokon mi požehnal. V okamihu toho požehnania som vnímala obrovský prúd energie z Jeho ruky a s tým prúdom odišli všetky moje myšlienky. Viete si predstaviť, že nemáte myšlienky? Veď to sa ani nedá. Ani neviem ako som sa vrátila na svoje miesto. Cítila som nesmierny pokoj, lásku, blaženosť. Na daršane vždy hrá hudba, kírtan, vôbec tam nie je ticho, ale ja som pociťovala tie najtichšie, najpokojnejšie chvíle môjho života. Videla a vnímala som len Neho, nič iné. Proste mi dal koštovku z toho, čo môže byť.

Po daršane som vyšla z veľkého stanu, kde sa daršan odohrával, a naša krajinná koordinátorka mi vraví: „Hľadal ťa Svámí.“ A na druhý deň som bola iniciovaná.

Daršan je dar. Odohrávajú sa tam veci, ktoré vôbec nevidíme, ani o nich netušíme. Gurudží hovorí, že keď sa na nás pozerá na daršane vidí našu dušu, ktorá je pokrytá ako špinavé zrkadlo a vždy na daršane kúsok tej špiny zotrie. Okrem toho odpovedá na otázky a nielen tie napísané, aj tie, ktoré sme sa pýtali sami seba alebo Boha.

Ísť na daršan je krok ku šťastiu, tomu trvalému, nie zmrzlinovému, kedy so zmrzlinou zmizne aj šťastie z danej chvíle.

Po mojom prvom daršane som nemala nejaké extra zážitky, len som bola šťastná. Ako už dlho nie. A kto už by nechcel byť štastný?

Saumya Dasi ❤️

X