Džai Gurudév, volám sa Basanti. Rada by som vám porozprávala môj príbeh ako som zistila, že táto duchovná cesta je tá pravá. Žila som bežným životom ako mnohí z nás. Pracujete, naháňate sa, ste stále v jednom kole a snažíte sa, aby ste sa mali v živote dobre. A takto to bolo aj u mňa. Až som jedného dňa zostala tehotná. Radosť z tehotenstva v piatom mesiaci vystriedal smútok, keď doktor zistil, že dcérka má problém s obličkou. Uisťoval ma, že momentálne sa s tým nič nedá robiť, že treba počkať až sa dieťatko narodí a že sa to môže po pôrode upraviť. A vtedy som sa začala modliť. Nič viac som nechcela, než zdravie môjho dieťatka. Skúšala som aj rôzne techniky, vizualizácie, energetické meditácie. No lenže nič sa neupravilo. Nakoniec dcérka podstúpila prvú operáciu v dvoch mesiacoch a v piatich mesiacoch jej ju museli vybrať. Bolo mi z toho veľmi nepríjemne. Stále som si kládla otázku, prečo ja, prečo moje dieťa, prečo práve jej sa to muselo stať a podobné otázky. Až som začala hľadať to „prečo“, pretože som túžila po odpovedi. Vtedy som začala hľadať DUCHOVNO a odpovede na moje otázky, prečo sa toto celé muselo udiať.
„Dievča, ktoré nám robilo terapiu povedalo, že to je jej guru, duchovný učiteľ a my sme sa tiež pohotovo opýtali: ‚A môže byť aj náš?‘“
V tom čase som našla cez moju kamarátku terapeuta, ktorý mi povedal, čo je vo mne „zlé“, a preto sa to stalo. Potom som išla k inej terapeutke, ktorá mi povedala, čo musím zmeniť. A vtedy som tam tiež bola s mojou kamarátkou a tam sme prví krát videli Gurudžího na obrázku. Dievča, ktoré nám robilo terapiu povedalo, že to je jej guru, duchovný učiteľ a my sme sa tiež pohotovo opýtali: „A môže byť aj náš?“ A takto sme sa dostali cez ňu na prvý daršan, ktorý bol v Bratislave v roku 2014. Začala som spoznávať Bhakti Margu, začala som cvičiť, meditovať a stretávať sa s ľuďmi z Bhakti Margy. Raz zorganizovali príchod jedného Svámího. Volal sa Anashuyananda. Robil rôzne obrady a taktiež aj jagňu. Je to starodávny védsky ohňový rituál, pri ktorom sa hádžu obetiny do ohňa. Oheň reprezentuje ústa Boha, ku ktorému sa jagňa robí. Tým vlastne odovzdávame Bohu naše nedobré vlastnosti a on nám pritom dáva požehnanie. Toto stretnutie bolo niekedy na jeseň a už bola aj skoro tma. Takže sme sa vychystali do prírody neďaleko dediny, kde sa jagňa konala. Všetko sme vykonali a keď sa všetko skončilo rozlúčili sme sa a išli každý domov. V tom čase som to až tak nepoznala, ale prišlo mi to veľmi zvláštne, pretože som tomu nerozumela. Bolo to ako keď sa hŕstka iných ľudí zíde a chcú robiť niečo odlišné a zároveň niečo, čo nám obyčajným ľuďom zo západu nedáva zmysel. Možno si viete predstaviť, aké to bolo, keď ide skupina ľudí po tme do prírody zapáliť oheň a pritom sa modliť. A tak som zostala na pochybách. „Je to to moja cesta?“ Rozmýšľala som o tom všetkom, čo som v ten deň zažila. Na druhý deň, keď som utierala riad, pomyslela som si na Gurudžího a na to, či je toto naozaj to, čo chcem nasledovať. Ako som si na to pomyslela, v tej chvíli som sa nadýchla a pocítila som vôňu ruží. Nemohla som tomu uveriť. V dome žiadne ruže neboli. Ľudia, ktorí Gurudžího poznajú bližšie hovoria, že tam kde je prítomný Gurudží, tam býva vôňa ruží a vibhúti, posvätného popola.
„Vtedy som vedela, že toto je moja cesta.“
Keď príde Boh vo forme gurua, zároveň sa manifestuje na Zem, ale tiež presahuje hmotu, preto môže byť aj v nemanifestovanej forme. Vtedy som vedela, že toto je moja cesta. Uvedomila som si, aký veľký je Gurudží, pretože aj napriek veľkej diaľke vedel, o čom premýšľam a nenechal ma, aby som sa od neho odklonila, no práve naopak. Jeho nenápadným znamením mi ukázal, že je stále pri mne, vie o mne, počúva ma, počúva moju myseľ a keď to potrebujeme dá o sebe vedieť. Postupom času som prijala aj to, že moja dcéra je bez jednej obličky, ale našťastie je zdravá. A tým som si uvedomila, že ak by sa toto všetko neudialo, asi by som Boha nikdy nehľadala. Takže choroba mojej dcéry bola pre mňa požehnaním, pretože takto som spoznala Gurudžího a môžem sa od neho učiť ako sa spájať s Bohom, uvedomovať si Ho a milovať Ho.
Basanti
„Aká krásna je cesta bhakti, človeku je dané poznanie, ako ponoriť vlastné zmysly do Boha. Uši môžu počúvať nádhernú melódiu v Jeho sláve, oči sa môžu ponoriť do Jeho podoby, jazyk môže ochutnať sladkosť Jeho Mena, večnú potravu pre dušu.“ Paramahamsa Vishwananda, X/Twitter, 30. 1. 2024
