Raz som náhodou na Facebooku videla pozvánku na kírtan. Vravím si, môj kultúrny život je nulový, nikam nechodím, manžel je rád, keď s ním trávim svoj čas. Neznáma sila ma „volala“ na toto podujatie. Zaujímavé bolo, že akcia sa konala cca 400m od nášho domu.
Rozhodla som sa správne, pretože na dátum 4. 3. 2022 nezabudnem do konca svojho života. Už pri vstupe do miestnosti som cítila nezvyčajne pokojnú atmosféru. Nasledovala spontánna radosť, keď som zbadala moju dobrú kamarátku, ktorá ma iniciovala pred dvanástimi rokmi k môjmu predošlému majstrovi. Tiež prišla na kírtan aj s manželom. Takže radosť bola dvojnásobná a cítila som sa už – „ako doma“. Napadlo mi, že keď je tu moja predstavená, tak som asi na správnom mieste.
Doslova šoknutá som bola, keď začala speváčka spievať. Nevídane krásny, jasný a energický hlas ma ohúril už pri prvej piesni. Spoločným spievaním som sa stávala čoraz viac „slobodnejšou“. Postupne sa aj tváre zúčastnených rozveseľovali a úsmev naznačoval dobrú náladu so všetkým, čo ku tomu patrí. S pribúdajúcimi piesňami sme sa všetci prepojili v jeden celok, akoby sme sa už dávno poznali. Ľudia boli spievaním a tlieskaním spontánnejší, prvotná maska bola nahradená podstatou. Dobre sa mi pozeralo nielen na účinkujúcich, ale na všetkých dookola.
Zaujali ma aj príbehy, rozprávané počas kírtanu. Padlo vhod urobiť si takéto „prestávky“ a dozvedieť sa pre mňa veci doposiaľ nevídané. Pripadali mi ako rozprávky a tie som v detstve veľmi rada počúvala pred spánkom. Už len tá postelôčka mi chýbala k úplnému šťastiu.
Čas ubiehal ako voda a prišla aj posledná pieseň na rozlúčku. A vtedy to prišlo. Mne sa vôbec nechcelo odtiaľ odísť a mozog mi začal pracovať na plné obrátky. Milióny otázok naplnili moju hlavu. Hudobník mal so mnou božskú trpezlivosť a aj keď už všetci odišli, odpovedal a odpovedal.
Ťažko mi bolo opúšťať túto „zázračnú miestnosť“. No vonku to potom prišlo. Cítila som sa akoby ľahučká, práve očistená. Nevedela som, kam mám ísť, no jedno bolo isté, všade, len nie domov. Tak som chodila s nezvyčajnou eufóriou po priľahlých uličkách. Nevadilo mi ani daždivé počasie, aj ten dáždik bol nádherný a užívala som si ho. Toto trvalo dlho, čas ma nezaujímal, bola som šťastná a spokojná. Prechádzka nemala konca kraja… Vravím si, muž bude určite spať, potichúčky šupnem do postieľky. No opak bol pravdou. Čakal ma už na chodbe a to tu už písať nebudem.
Tak to sú moje zážitky s kírtanom a začiatok moje cesty v Bhakti Marge. Tie ďalšie sú podobné, len už sa nemôžem prechádzať po uličkách.
Môj nový guru mi otvoril „trinástu komnatu“. A z nej na mňa vytryskla plným priehrštím obrovská radosť zo života, plná bezpodmienečnej lásky, vďačnosti a pokory. Teším sa na každý nový deň, keďže som vďaka Jeho milosti objavila pravý zmysel života.
Silvia
