Dobrý deň,
Moje meno je Michal a chcem vám prerozprávať zážitok z môjho prvého daršanu. Nechcel som rozprávanie sústrediť iba na seba, ale poukázať na celkovú situáciu. Zároveň ani nechcem zachádzať do sfér mimo zmyslového vnímania a ezoteriky, ale bez povolenia fantázie by sme museli poprieť všetko, čo nemá jasné fyzikálne a logické vysvetlenie. Napríklad: Budem aj zajtra ráno tu, zobudím, napríklad po operácii? Odpoveď je, neviem. Môžem si to priať, môžem všetko urobiť preto, aby to tak bolo. Ale nie je to v mojej moci to rozhodnúť. Viem len to, že raz zomriem, jeden nádych bude posledný a teda každý jeden nádych je spočítaný.
Na začiatok chcem spomenúť vtedajšiu východiskovú situáciu. V podstate sa jedná o obdobie po 3 rokoch covidu, kedy už môžeme slobodne vycestovať bez rúšok, ale svet pre mňa už nikdy nebol ako predtým. Behom tých rokov covidu som musel opustiť podnikanie, vrátil som sa na Slovensko, do rodného mesta k rodičom a stal sa živnostníkom, nebolo práce, nič nebolo ľahké. Neskôr som si našiel dobrú prácu a zamestnal sa, tu sa začalo blýskať na lepšie časy. Niekto to však so mnou zamýšľal inak. Vážne som ochorel, nasledovala operácia, a dlhá rekonvalescencia. Postupne som prišiel o vzťah, prácu, kamarátstva a takmer aj o zdravý rozum. Zostal som uväznený na maródke v prenajatom byte, neschopný sa ani presťahovať. Tu som si naplno začal uvedomovať moje pripútanosti k materiálnemu svetu a aké je všetko, čo som doteraz robil, zrazu zbytočné. Myslíme si, že máme nekonečne veľa času, a máme veľké plány a rovnako sú na nás veľké nároky. Ale staviame na nezdravých základoch. Človek si buduje hrad a príde vietor, ktorý podlomí pár trámov a všetko sa zrúti, zavalí ho a zostane na to sám. Veľakrát som to videl, ale aj napriek tomu, akoby som voči tomu bol slepý. To dokonale opisuje môj svet a ľudskú nevedomosť. Ďalšie sklamanie vo forme nespravodlivosti nastalo, keď prišiel rozpadnutý vzťah, z ktorého mi ostalo veľa druhov tráum a len tiché vodítko: liečenie bolestí duše.
„Pýtal som sa, či ľudský život nie je niečo viac, než iba toto.“
Nefungovalo mi dobre telo, ako si mám ešte vyliečiť dušu? Ani s najbližšou rodinou to nebolo ľahké, lebo každý vám chce dobre, chce vás usmerniť a zachrániť, ale ľudia nevedia pomôcť sami sebe. Kto taký vás vie pochopiť? Tu taktiež odpovede nenájdete. Pozeráme z vonku na ľudské nešťastie, nie je to pekný pohľad. Hovorieval som si, aký som vďačný, že sa to nedeje mne. Tentokrát sa to všetko dialo mne, a poviem vám, môj pohľad sa zmenil. Netúžil som už nič pre seba budovať a všetko mi prišlo na obtiaž. Tu som pochopil, aký nezmysel žijem, podľa vzorcov z detstva, z výchovy a podľa dnešných trendov. Aké je všetko rýchlo pominuteľné. Pýtal som sa, či ľudský život nie je niečo viac, než iba toto.
Vtedy som začal hľadať duchovno, najskôr to komerčné, mystické, z dostupných knižiek a nahrávok. Neskôr som zistil, že nie som sám, kto hľadá, že hľadačov je viac, predsa len niekto musí písať a čítať všetky tie knižky. Prečo mi o tom nikto nikdy nepovedal? Alebo mi to niekto aj povedal, ale najskôr som to ani nechcel počuť. A tak sa začalo hľadanie. Túžba po vedomostiach, múdrosti, poznaní.
„Majster si žiaka nájde, keď je pripravený a zo svojej milosti si ho pritiahne.“
Hovorí sa, že keď je žiak pripravený, majster sa odhalí. Presnejšie Majster si žiaka nájde, keď je pripravený a zo svojej milosti si ho pritiahne. Vtedy som vedel, že som pripravený, lebo ma to doviedlo do bodu, kedy som si to uvedomil a ďalej som sa nevedel pohnúť. Môj záujem by nebol bez toho, čo sa stalo predtým. Ale majstri, ktorí boli v knihách, boli po smrti. Naplnili svoju misiu a odišli z tela už dávno. Niečo vo mne po tom skutočne túžilo, ale bolo to iné ako túžba po prosperite alebo inej ľudskej bytosti. Túžba po majstrovi nešla uhasiť tak, ako smäd, ktorý uhasíte pohárom vody.
Ale vráťme sa späť. Jeseň 2023, v mojej zaseknutej situácii. Bolo to vtedy, čo mi niekto z oddaných povedal: „Mojko, Božská Matka sa o teba stará, uvoľnilo sa miesto v autobuse do Slovinska a bolo by dobré čím skôr sa prihlásiť.“ Keby mi toto povedal niekto v minulosti, hľadal by som dôvody, prečo povedať nie. A dal by som si na váhy peniaze, čas a benefity. Najskôr by ma nikto nedonútil nad tým ani premýšľať. A zrazu sedím v autobuse na ceste do Slovinska. S partiou ľudí, ktorí zdanlivo nemajú nič spoločné, z rôznych miest Slovenska. Muži, ženy, v rôznom veku, nemôžu byť ani kolegovia ani príbuzní. Popri dunení motora a občasnej vrave sa šíri akýsi divný zvuk, tóny hudobného nástroja, ktorý nepoznám. Harmónium. V tom niekto vstane a všetci začnú spievať orientálne piesne v neznámom jazyku a celý autobus sa zrazu prebudí. Miesto sa premení na koncertnú sieň a priestor je naplnený príjemnou atmosférou, ktorá vo mne vyvolala eufóriu. Zvláštne. Počúval som indickú hudbu, ale nečakal som, že nastúpim do plného autobusu takýchto bláznov. A už vôbec nie, že toho blázna nájdem v seba aj ja. Podotýkam, že stále vôbec netuším, kam idem a čo v autobuse robím.
„…nečakal som, že nastúpim do plného autobusu takýchto bláznov. A už vôbec nie, že toho blázna nájdem v seba aj ja.“
Presuniem sa v čase ďalej, do veľkej sály. Všetci tí ľudia z autobusu sú zrazu farebne oblečení, majú akési zvláštne odevy a symboly. Musí tu byť niekoľko tisíc ľudí. Halou sa ozýva hlasné Nárájená, Nárájená, Nárájená, Džej Góvinda Haré, a v tom vchádza Gurudží. Pre mňa ešte stále nie je jasné, čo sa tu deje, ale všetci sú radostní, tancujú a z očí im srší šťastie. Prichádza na rad Jeho prejav a začína spievať Vitthala Vitthala Vitthala… To si pamätám akoby to bolo včera, vtedy som nevedel ani ako sa volá, netušil, kto to je.
Nie je možné definovať Majstra, ani to zhrnúť. Napríklad majster, guru. Guruom môže byť hocikto pre hocičo, ale zo sanskritu je Gu-Ru, ten, kto odstraňuje nevedomosť. V prípade učiteľa na úrovni rodičov, vyučujúcich kamarátov a trénerov o sa bavíme o kvalite, ktorú vieme rozlíšiť a rešpektovať. Ale pravý Majster, duchovný učiteľ, nemá len takúto kvalitu. Vie toho ďaleko viac, je tým, za ktorým chodia všetci guruovia a ich guruovia, ktorí si idú po daršan. Nie je to len tak nejaký človek. Napríklad som sa jedného dievčaťa spýtal, čo sa stalo, akoto, že sú tu všetci takí radostní. A ona načiahla ruku, ukázala pred seba a povedala: „To on, to všetko on“. Nič viac jej nebolo treba hovoriť, lebo to nie je mysľou pochopiteľné. Pocítil som v sebe akúsi radosť, že predsa je niekto, kto vie odpovedať na volanie všetkých týchto ľudí a aj na moje. Vedel som, že to je Majster.
A teraz zrazu stojím v dave ľudí, za hlasného hrania exotických nástrojov a spevu ľudí a pomaly sa približujem k Nemu. V ruke držím ružičku, začína mi byť horúco a hlava mi ide vybuchnúť, čo sa bude diať? Prepadla ma túžba dozvedieť sa, čo sa udeje, môžem niečo pokaziť? Stretnúť Majstra, naživo, a tu byť od neho na dosah, ako dlho som na to čakal? Minimálne celý život. Možno stovky životov. A zrazu stojím pred ním, pred mojím Majstrom a pozerám sa mu do očí. Sú iné ako predtým na fotkách, sú ako zrkadlo, striebrolesklé a nekonečne hlboké. Tú hĺbku nemožno vyjadriť. Mal som strach, ale všetko vo mne zrazu utíchlo a vedel som, že som v bezpečí, veď on sám si ma sem privolal.
Daršan je stretnutie s Majstrom. Nie je to ako stretnúť sa s doktorom alebo s celebritou. Čo sa počas toho deje, nie je možno úplne vysvetliť. Neskôr som sa dočítal niečo ako: predstavte si dušu ako zrkadlo, zaprášené zrkadlo. Ja, mne, moje, to je všetko iba ego. Ale skutočná podstata je niekde hlboko za tým, zaprášené nánosmi prachu nášho konania, ega. Duša, ktorá je tým zrkadlom, je skrytá, ale viete jej hlas pocítiť. Keď ste dostatočne pozorní, a ste vo svete na správnom mieste a konáte to, na čo ste sem prišli, pocítite ako sa roztopí niečo hlboko vo vnútri. Niečo, čo zaplaví človeka hlbokou spokojnosťou. To je spokojnosť duše, nie pohladenie ega, je v tom rozdiel. Možno iba na zlomok sekundy, ale aj malý záblesk vie naviesť na správnu cestu. A presne to som mal spraviť, začať si liečiť bolesti duše. Nájsť dôvod, prečo som na tomto svete, zistiť, čo som sem prišiel robiť.
„To je spokojnosť duše, nie pohladenie ega, je v tom rozdiel. Možno iba na zlomok sekundy, ale aj malý záblesk vie naviesť na správnu cestu.“
Raz sa Gurudžího niekto spýtal, čo on vie, čo ten človek nevie. A Gurudží mu povedal, že On pozná sám seba. A spýtal sa, či aj ten človek pozná sám seba? Pointa je, že pod tým všetkým, čím si myslíme, že sme, je to, čim skutočne sme. A On to vie, pozná dušu každého z nás a vie o každom jednom nádychu. Pozná naše skryté kvality a aj aké je náš účel na tomto svete. Vie o všetkom, čím si prechádzame. Nič pred ním neutajíte, nič neskryjete, ani to zlé. A bolo takých vecí, za ktoré sa hanbím, čo som vykonal. Ale on vás za nič z toho nebude súdiť, ponúkne vám iba lásku. Nemôžeme čakať že niekto príde, sníme naše hriechy a budeme spasení po smrti a latentne si užívať raj naveky. Len tak, bez námahy. Nie. V materiálnom svete nič nie je len tak, a všetko má následky. Všetko si predplácame svojím konaním. A to platí aj v prípade vzťahu s Bohom. Keď On uvidí vašu snahu, je pripravený ísť nám naproti. Keď tápete, ale máte snahu, hoci kráčate zošikma, On vám pošle niekoho na pomoc a navedie vás na rovnú cestu. O tom nepochybujte ani na chvíľku.
Spravil som rozhodnutie, že sa nebudem viac pozerať na ruiny môjho starého života, ale chcem poznať, kým v skutočnosti som. Hoci to nebude hneď a je toho veľa, s čím sa konfrontujem každý deň, nie som na to sám. Každý daršan zapáli ďalšiu vrstvu toho nánosu, čo ja nedokážem. Ale každým dňom sa viem priblížiť viac k poznaniu seba samého. A je toho toľko, čo nám Gurudží dáva, pre celé ľudstvo. Pre všetkých a pre každého jednotlivca zvlášť, lebo každý je iný. Každý má svoje špeciálne kvality a svoju individuálnu cestu k bohu. Aby sme neupadali do toho rýchlo pominuteľného, ale zamerali sa aj na duchovný rast, svoj a aj na rast spoločnosti. Nato je potrebná duchovná prax, poznanie, vzdelávanie, satsangy, komentáre Svámiov a veľa ďalšieho. Toto všetko sa odštartovalo po jednom daršane. Ani vedieť všetko nie je možné a nie je cieľom, každému je potrebná iba malá kvapka z toho nekonečna. Vďaka jeho milosti sa mi dostáva presne toľko. On vie, načo tu som, a urobí všetko preto, aby ma tam doviedol.
Džai Gurudév.
Zistite o Paramahamsovi Vishwanandovi viac: Paramahamsa Vishwananda – Bhakti Marga Slovensko
Najbližšie daršany Paramahamsu Vishwanandu: Physical Darshan with Paramahamsa Vishwananda