V roku 1017 sa v južnej Indii narodil chlapec, ktorého neskôr všetci poznali ako Šrí Rámánudžáčarju. Čím bol výnimočný, že ho poznali a nasledovali toľkí ľudia počas 120-tich rokov jeho života a že to trvá až dodnes?
V Indii v tom čase prevládal buddhizmus a učenie Ádiho Šankaráčarju – advaita védanta. Jedno učenie, ktoré Boha nemá, a druhé, ktoré tvrdí, že Boh je neosobný. A práve do tohto prišiel Rámánudžá zo svojím presvedčením, že existuje vzťah medzi nami a Najvyšším, a teda to musia byť dve odlišné bytosti vo vzájomnom vzťahu, nielen Jedna. Bola to teória osobného Boha verzus predchádzajúca teória o Bohu neosobnom. Rámánudžova filozofia sa nazýva višišta-advaita-védanta.
Aj v Bhagavad Gíte Krišna hovorí o osobnom Bohu v 9. verši 8. kapitoly: „Človek by mal meditovať o vševediacej Najvyššej Bytosti, o tom, ktorý je najstarší a všetko riadi.“
Rámánudžá sa považuje za inkarnáciu Ádišéša, hada, na ktorom odpočíva sám Nárájena. Niet teda divu, že veril v Nárájenu. A niet divu, že to bol práve on, kto dal svetu mantru óm namó nárájenája. Ako k tomu došlo?
Rámánudžá mal počas svojho života niekoľkých guruov, no a raz ho jeden z nich poslal za druhým guruom, Góšthípurnom, aby ho inicioval do tajnej osemslabičnej mantry. Šiel za ním 18-krát a on ho vždy poslal preč, až sa nad ním napokon zľutoval a povedal mu, že mu mantru dá, ale nielen tak. Musel mu sľúbiť, že ju nikomu nedá. Dohodli sa a guru mu mantru pošepkal do ucha. Rámánudžá bol v extáze, pretože ktokoľvek túto mantru čantuje bude oslobodený. Nie možno, nie akoby, ale bude oslobodený. Ako kráčal po ulici, kričal na ľudí: „Poďte! Poďte! Dám vám poklad!“ Vyliezol na strechu chrámu a ľudia sa zhromaždili dole pod ním. „Mám pre vás poklad, ktorý vám dá Božiu milosť! Chcete ho?“ spýtal sa. A ľudia zakričali: „Áno!!!“ A potom zakričal: „Óm namó nárájenája!“ A ľudia opakovali: „Óm namó nárájenája!“ Znova a znova a znova. A všetci pocítili nesmiernu blaženosť.
Rámánudžá sa rozhodol, že sa, ako slušne vychovaný mladý muž, vráti a poďakuje sa. Góšthípurna však už vedel, čo urobil. „Ako sa opovažuješ!“ kričal. „Preklínam ťa, aby si bol naveky v pekle!“ Rámánudžá sa však pokojne usmial a povedal: „S radosťou strávim večnosť v pekle, keď viem, že všetci títo ľudia majú šancu na oslobodenie.“ Vtedy mu Góšthípurna, vidiac jeho veľký súcit, padol k nohám a poprosil ho odpustenie.
Kto čantuje túto mantru, dosiahne oslobodenie. Čantovaním Božieho mena Boha voláme a vytvárame si s Ním vzťah.
„Čím viac budete čantovať, tým viac sa bude zmenšovať sila mysle, tým viac budete v božskej blaženosti a tým viac sa vaše srdce otvorí božskej láske.“ – Paramahamsa Vishwananda
Už je to viac ako 1000 rokov odkedy ten chlapec prišiel na svet a tento narodeninový deň oslávime online v utorok. Všetci ste vítaní pripojiť sa k oslavám Šrí Rámánudžáčárja džajantí, viac informácií nájdete tu: Šrí Rámánudžáčárja džajantí – Bhakti Marga Slovensko