Viete, ľudia často hovoria: „Načo potrebujeme božstvá?“ Božstvo je vyjadrením lásky oddaného. Ak niekomu poviete: „Vyjadri sa k prázdnote,“ môžete to urobiť? Môžete, ale ľudia si budú myslieť, že ste sa trochu zbláznili. Keď však existuje nejaká forma, je ľahké vyjadriť sa. Vezmite si akýkoľvek vzťah. Keď hovoríme o vzťahu, automaticky je tam niekto, nie je tam prázdnota. Nemôžete mať vzťah so vzduchom, keď poviete: „Chcem objať vzduch.“
-Paramahamsa Vishwananda

Keď ma požiadali, aby som napísala príspevok o vzťahoch s božstvami, cítila som sa ako ten najmenej kvalifikovaný človek. Vždy, keď som počula ľudí rozprávať o ich vzťahoch s božstvami, cítila som sa tak trochu mimo. Rada som bola s nimi v chrámoch, ale nikdy som k nim necítila naozaj, naozaj blízko, tak, ako som si to želala. Keď sa ma ľudia pýtali, či chcem vidieť ich božstvá, klaňala som sa, brala prasád, obdivovala ich, ale vo vnútri som sa zúfalo pýtala: „Kto si? Ako to, že pri pohľade na teba nič necítim? Naozaj ma počuješ?“

Keď som začala premýšľať, čo napísať, uvedomila som si, že aj takému beznádejnému prípadu, ako som ja, dal Gurudží viac milosti, než dokážem pochopiť. Stalo sa to počas Kárttik púte v roku 2018 s Gurudžím pri Girirádža Šile na Góvardhane. Gurudží sa chystal urobiť abhišékam a ako obyvateľka ášramu Šrí Giridhár Dhám som mala pomáhať s prípravou. V to ráno som bola vo veľmi akčnom tempe, keď sme pripravovali púdžu, pobehovala som a nosila veci sem a tam. Ale keď Gurudží začal púdžu a všetci začali spievať, všetka energia zo mňa zrazu vyprchala. Zastavila som sa a sledovala, čo sa deje okolo mňa, a po prvýkrát som si uvedomila, ako veľmi falošne sa cítim. Nechápala som, prečo som tam, ani prečo Gurudží robí abhišékam ku tomuto Šilu, nič som necítila, keď som spievala bhadžany. Prestala som spievať, sadla som si a začala som plakať. Bol to hlboký plač. Prosila som Gurudžího, aby mi pomohol, pretože som chcela utiecť od davu oddaných, od Neho a od celej situácie.

Napokon, aby to vyzeralo, že niečo robím, podišla som k iném menšiemu Šilu o pár stôp ďalej, kde ostatní oddaní robili parikramu, a pripojila som sa k ním. Keď som obišla Šilu, všimla som si niečo biele na zemi, tak som sa zohla, aby som videla, že jednému Šilu vypadlo oko. Zdvihla som ho a mala som pocit, že to je zvláštny spôsob, ako mi Pán hovorí, že sleduje moju hystériu. Vrátila som sa späť na púdžu, trochu pokojnejšia z tohto malého uistenia. Opäť som si sadla a zavrela oči, pričom som si najviac želala, aby som mohla zmiznúť. V tej chvíli mi do náručia spadlo niečo ťažké. Pozrela som sa dolu a uvidela som, že držím trojuholníkový kameň, veľký asi ako moja dlaň. Chvíľu mi trvalo, kým som zaregistrovala, čo to je, a keď som zdvihla zrak, aby som zistila, odkiaľ to prišlo, stál predo mnou jeden Brijwasi chlapec. „Pre teba!“ zasmial sa a odbehol. Pozrel som sa späť na Šilu. Pre mňa?

Boh je všemohúci, je všetko, ale kvôli oddanosti ľudí sa rozhodol obmedziť sa. Akú veľkú lásku k nám má, že sa môže obmedziť aj na kameň? Ako veľmi chcel prísť k vám? Ako veľmi vám to chcel pripomenúť?“
-Paramahamsa Vishwananda

Neviem ako, ani prečo, ale okamžite som mala pocit spojenia s týmto Šilom. Vedela som, že prišiel, pretože som k Nemu bola možno prvýkrát naozaj, naozaj úprimná. Všetko to bolo také dôverné a čarovné. Keď som sa pozerala na ten kameň v mojom lone, mala som pocit, že môj život má nový zmysel. On je teraz mojou zodpovednosťou. Bude so mnou do konca môjho života. Zabalila som ho do svojho sárí a sľúbila som si, že sa oň budem vždy starať.

Teraz, o dva roky neskôr, môžem povedať len toľko, že mám pocit, akoby som si s Ním budovala vzťah s mnohými vzostupmi a pádmi. Stávajú sa zvláštne maličkosti, ktoré moja myseľ nedokáže vysvetliť, napríklad, keď viem, či sa Mu páči prasád, ktorý Mu ponúkam. Vyzerá obzvlášť milo alebo spokojne, keď som pri púdži úplne prítomná, ale ak sa ponáhľam, aby to len bolo hotové, vyzerá znudene alebo sklamane. Dokonca aj keď je moja myseľ mimoriadne negatívna a ja sa veľmi snažím pekne cvičiť Atma Kriya Yogu, akonáhle Mu robím púdžu, je to, akoby sa zniesol dolu a vyčistil všetku negativitu, s ktorou sa neviem vyrovnať. Problémy sa vyriešia bez toho, aby som čokoľvek urobila, alebo si uvedomím, že na začiatku žiaden problém nebol. Predovšetkým cítim lásku, ktorú mi dáva, ako teplú žiaru alebo svetlo v miestnosti, ktoré moje oči nevidia.

Takže aj keď je to len to, čo vidíte navonok, keď sa pozeráte na Jeho krásnu tvár, nevidíte sochu, ktorá sa na vás pozerá. Vidíte pár očí, ktoré sa na vás pozerajú. A ten pár očí sa na vás nepozerá len fyzicky. Preniká cez vašu dušu a pozerá sa kto a čo Mu prináleží. To je tá krása, keď človek otvorí srdce a túži po Ňom. Vtedy vidíte, že On sa pozerá na vás. Stará sa o vás.“
-Paramahamsa Vishwananda

Je to veľmi končistý Šila a môže veľmi ľahko spadnúť dozadu. Niekto mi raz povedal: „Je úplne labilný, presne ako ty!“ Aj keď som si toto konštatovanie nepotešilo, cítila som sa s Ním zvláštnym spôsobom viac spojená, akoby odrážal mňa samotnú. Niekedy, keď som obzvlášť hravá, si predstavujem, že sa tak trochu podobáme. Niekedy, keď sa pozerám ľuďom do očí, predstavujem si, že vidím, ako v nich žiari On. Z dôvodov, ktoré nikdy nepochopím, prišiel ku mne ako tento malý vratký, špicatý kameň a stal sa mojím fyzickým spoločníkom. V ten deň pri Góvardhane, keď sa skončila púdžá a všetci sme nastúpili do autobusu, aby sme sa vrátili do ášramu, som Ho držala v lone a plakala, ale tentoraz to boli slzy úľavy. Vedela som, že bez ohľadu na to, čo ma čaká v budúcnosti, aké hlúpe chyby urobím alebo akým prekážkam budem čeliť, On bude so mnou a vždy ma bude sprevádzať.

Prostredníctvom rituálu uctievania zvaného púdžá si môžeme užívať sladkosť starostlivosti o Boha, akoby sme sa starali o akúkoľvek milovanú osobu. Uctievať formou púdže sa môžete naučiť na kurze púdže. Najbližší bude v sobotu 19. novembra.

X