Keď sa naše očakávania a nádeje v živote nenaplnia, rýchlo zistíme, že to, čo robíme, nemáme radi tak, ako by sme mali. Práve táto nezamilovanosť do života a vecí, na ktoré sme si najviac zvykli, nás núti uvedomiť si obmedzenosť lží, ktoré si nahovárame. Našťastie nás to nasmeruje na cestu hľadania nášho skutočného cieľa – našej dharmy.
Hľadanie lásky
Bez výnimky je to najlepšie, čo sa môže stať každému z nás, aj keď je to desivé, keď nám niekto vytiahne metaforický koberec spod nôh. Práve v čase, keď sme na dne, prestávame plytvať energiou na premýšľanie o bezvýznamných veciach a začíname sa sústrediť na zmysluplné veci. Začneme hľadať zmysel a lásku. Podstatné však je, ako k tomuto hľadaniu pristupujeme.
Tu je dôvod, prečo láska je vec, ktorú potrebujeme a hľadáme počas celého života — začínajúc našimi rodičmi, keď sme malí. Láska je spôsob, akým sme boli stvorení a z čoho sme stvorení. Väčšinu života však trávime hľadaním veľmi obmedzeného druhu lásky na nesprávnych miestach.
To neznamená, že láska, ktorú cítime v priateľských a romantických vzťahoch, v zamestnaniach, ktoré máme radi, alebo v povolaniach, ktoré máme k určitému materiálnemu cieľu, nie je cenná, krásna a dôležitá. Neznamená to ani to, že v manželstve, v ktorom sa cítime zaseknutí, v odcudzenom vzťahu s rodičmi alebo v práci, ktorú nenávidíme, nemožno nájsť lásku. Chce to však správne zameranie, správny pohľad na to, čo väčšinou zostáva neviditeľné — na Božiu lásku vo všetkom, čo robíme, pri každom našom nádychu! Povedané slovami Paramahamsy Vishwanandu, sme tu, aby sme dosiahli to, kým skutočne sme, a my sme duša — átma. Cieľom duše nie je stotožniť sa s našimi problémami a zabudnúť na to, kým skutočne sme, ale znovu sa s ňou spojiť. Smer, ktorým sa všetci uberáme, je smer k bezpodmienečnej láske, sú to detaily našej cesty, naše každodenné rozhodnutia, ktoré nám pomôžu „(…) znovu sa s ním spojiť s láskou, prostredníctvom lásky, kvôli láske, pre lásku, z lásky“. (Paramahamsa Vishwananda).
Opätovné spojenie s vašou dušou
Paramahamsa Vishwananda nás učí, že ak chceme lepšie spoznať svoju dušu a vzťah medzi ňou a Bohom, musíme sa venovať čítaniu svätých písiem, ako je Bhagavad Gítá. Iné duchovné knihy a vedomosti nám môžu pomôcť duševne napredovať, ale žiadna obyčajná kniha nám nedokáže ponúknuť pohľad na vzťah medzi Bohom a dušou a spojiť pochopenie tela, mysle, intelektu a duše, ktoré nám umožní orientovať sa v mori zmätku a životných rozhodnutí tak, ako to dokážu sväté písma. Ak chceme skutočne objaviť svoje vnútro, musíme vynaložiť úsilie a hľadať to, čo živí naše duchovno a náš vzťah s Bohom.
Boh sa znovu a znovu inkarnuje na zemi v podobe avatarov a svätých, aby nám pripomenul, kým skutočne sme. V Bhagavad Gíte, 4. kapitole, 8. verši Krišna priamo odpovedá na otázku, prečo prišiel na Zem. Je to preto, aby znovunastolil dharmu.
Ďalej nám hovorí, že hoci ako Boh nemusí vykonávať žiadnu prácu a udržiavať stvorenie, robí to aj tak z lásky a ako príklad pre svet – pre každého z nás.
Dôležitosť malých rozhodnutí
Od ranného prebudenia až po posledné myšlienky dňa sa neustále stretávame s voľbami. Tieto voľby buď prispejú k nášmu napredovaniu smerom k láske, k pociťovaniu lásky a k tomu, aby sme sa ňou stali, alebo neprispejú. Samozrejme, to, že na ceste urobíme niekoľko nesprávnych odbočiek, neznamená, že nakoniec nebudeme rásť smerom k láske. Nie je to tak, že by sme lásku mohli niekedy stratiť. Ale keď sa to stane, zvyčajne si sami stojíme v ceste a odopierame si možnosť jednoducho milovať a byť šťastní v prítomnosti a prijímať požehnanie, ktoré nám daný okamih ponúka.
Cieľom skutočnej lásky a šťastia nie je rozdeliť naše skúsenosti na dobré a zlé, vyhýbať sa zlému a prijímať len to dobré, ale prekročiť tento koncept „dobrého“ a „zlého“, ktorým sme takí podmienení. Pretože sme zaslepení týmito obmedzeniami, nechápeme úplne situáciu a jej zložitosť, a preto zápasíme s prijímaním správnych rozhodnutí. Ako sa môžeme spoliehať na to, že niečo, čo je „dobré“ teraz, bude „dobré“ aj nabudúce? To isté funguje aj opačne.
To je časť toho, prečo potrebujeme vieru. Či už veríme alebo nie, Boh je vždy prítomný a stará sa o to, aby sa všetko dialo v prospech každého z nás. Vyžaduje si to však vieru, aby sme urobili ten skok a prekonali priepasť, ktorú vytvárajú pochybnosti medzi rozumom a srdcom.
Toto je cesta srdca, o ktorej tak často hovorí sväté písmo a duchovní učitelia. V tomto vesmíre neexistuje nič, čo by nemalo pôvod v sile lásky. Samotná naša existencia, každý biologický proces v našom tele, každý pohyb je poháňaný vesmírnou láskou, ktorá udržiava každého a všetko. Robenie správnych rozhodnutí sa v podstate všetko obmedzuje na to, aby sme zostali pokojní, boli otvorení robiť chyby bez toho, aby sme ich súdili, a naladili sa na Boha v našom srdci. Myseľ sa môže stále snažiť chytiť materiálneho sveta, ale srdce si je vedomé Boha, ktorý v ňom sídli, a nášho cieľa bezpodmienečne milovať .
„Vieš o tom hlboko vo svojom vnútri, pretože si sa s tým narodil.“ — Paramahamsa Vishwananda
Ako už určite mnohí z nás zažili, ľudia zvyčajne myslia na Boha a hľadajú jeho vedenie, keď čelia zúfalstvu. Ale namiesto toho, aby sme sa obracali na Boha o pomoc len vtedy, keď nám je ťažko, mali by sme využiť príležitosť a začať komunikovať s Bohom v našom vnútri v každodennom živote. Každý deň je darom, ktorý je daný presne na tento účel! Môžete ísť za slávou a bohatstvom, jazdiť na luxusnom aute, užívať si radosti života, ale to nie je šťastie, ktoré pre vás Boh pripravil. Tento typ šťastia je nad tým!
„Musíte dosiahnuť bod, v ktorom pocítite lásku k Bohu, v ktorom si poviete, že hmotný svet nie je konečnou podobou všetkého, pretože všetky ostatné túžby nikdy neskončia.“ — Paramahamsa Vishwananda
To, s čím sa stotožňujeme, sa stáva našou realitou, preto je také ľahké odkloniť sa od našej skutočnej identity a zamerať sa na materiálno. Čím viac sa spájame so svojimi problémami, tým viac uviazneme vo svojej mysli a vytvoríme si ešte viac problémov. Keďže sme všetci takí rozdielni, neexistuje jedno jediné riešenie alebo cesta prispôsobená potrebám každého z nás. Aké by to bolo nudné! Nie, je na nás, aby sme sa individuálne lepšie spoznali a meditovali o svojom cieli, ktorý umožňuje toľko farieb a rozmanitosti na našej duchovnej ceste. Jedinečnosť cesty každého z nás k bezpodmienečnej láske je to, čo robí vzťah k Bohu v našej každodennej praxi takým dôverným a krásnym.
Môžeme praktizovať a vidieť, ako sa formuje naša skutočná identita, ak sa obklopíme duchovnými poznatkami a inšpiráciou, ktoré potrebujeme, tým, že …
- Čítanie a uvažovanie o Krišnovom učení v Bhagavad Gíte
- Počúvanie alebo čítanie satsangov v knihách ako napríklad Len Láska: Cesta do Božieho srdca.
- Počúvanie mantier alebo kírtanov — praktizovanie spievania Božích mien oddaným spôsobom, zvyčajne v sanskrte. (Sanskrt je vibračný jazyk, čo znamená, že po vypočutí alebo vyslovení mantry význam vložený do týchto slabík zodpovedajúcim spôsobom ovplyvňuje naše myšlienky a pocity.)
- Začlenenie fyzických cvičení, ako sú ásany, do nášho dňa, aby sme upokojili svoju myseľ a zosúladili ju s pohybmi nášho tela. Napríklad poklona vzbudzuje pokoru a pozdvihuje naše srdce, pretože poklonou sa hlava dostáva pod hrudník a srdce je vo zvýšenej polohe, čo mu umožňuje prevziať kontrolu.
- Vykonávaním rituálov, ako je slúženie božstvu alebo jeho obrazu, jednoduchým ponúknutím vody, jedla a kvetov, sa nadväzuje bližší kontakt s Bohom, pretože ho vyzývame, aby si sadol k nám. Tým, že ho kŕmime a zdobíme, prijímame ho vo svojom dome, a teda aj vo svojom srdci. Takto s ním môžeme nadviazať dialóg a spoznať Boha ako milujúceho, osobného Boha, ktorým je!
- Urobiť si v kalendári plány na pravidelnú návštevu svätých miest a oslavovať sviatky v spoločnosti ľudí, ktorí zdieľajú lásku k Bohu.
- Posadiť sa a zamyslieť sa nad neužitočnými návykmi v nás a nad pripútanosťami, ktorých sa musíme zbaviť, aby sme sa mohli stať pozitívnym a otvoreným človekom, ktorým by sme mali byť.