Viete, že Krišna mal veľa manželiek. Samozrejme, každá ho chcela pre seba, ale najmä Satjabhámá chcela Krišnu pre seba. Išla za Nárada-munim a povedala mu: „Povedz mi, ako môžem získať Krišnu iba pre seba?“ Nárada-muni bol celkom múdry a poznal hru Mahá-Višnua. Povedal Satjabháme: „Predaj mi Krišnu. Takto budem mať Krišnu pre seba. Potom ti Ho predám späť.“
Satjabháma povedala: „Dobrý nápad! Dobre, predám ti Krišnu.“
Nárada-muni sa otočil a povedal: „Krišna, poď sem!“ Krišna samozrejme musel hrať hru a povedal: „Áno, majster, čo odo mňa chcete?“
Nárada-muni povedal: „Dobre, poďme teraz. Musíš mi slúžiť, pretože som ťa kúpil od Satjabhámy.“
Všetky ostatné manželky sa na Satjabhámu veľmi nahnevali, pretože keď išla za Nárada-munim a povedala: „Teraz je čas, aby som Krišnu odkúpila. Môžeš mi Krišnu predať?“
On povedal: „Zbláznila si sa? V žiadnom prípade, nikdy ti Krišnu nepredám. On je môj otrok. Teraz bude slúžiť mne.“
A Krišna povedal: „Áno, môj pane.“
Krišna slúžil a Nárada-muni tam sedel a povedal: „Krišna, prines mi trochu vody.“
Všetci hovorili: „Bože môj, úbohý Krišna. Teraz slúži Nárada-munimu.“ Viete, normálne Mu musel slúžiť Narada-muni a teraz slúžil Nárada-munimu.
Samozrejme, cítili sa zle. Išli za Satjabhámou a obviňovali ju a hovorili veľmi škaredo o Satjabháme. Cítila sa naozaj zle. Išli k Nárada-munimu a povedali: „Nárada-muni, musí byť nejaký spôsob.“
Nárada-muni povedal: „Dobre. Chcel by som mať všetky vaše šperky, všetko zlato, všetky poklady, ktoré máte, rovnajúce sa váhe Krišnu.“
Nuž, rovnať sa, Pánovi vesmíru? Všetko je v Ňom, ty vieš! Tak vyrobili veľké váhy, aby Ho odvážili. Na jednej strane sedel Krišna a všetky kráľovné položili všetky svoje šperky na druhú stranu.
On sa nepohol ani o centimeter. Všetky poklady paláca boli na váhach. Ani sa nepohol. Nárada-muni bol šťastný, tešil sa z toho a samozrejme, Krišna sa tešil viac ako ktokoľvek iný. Ale bola tam len jedna kráľovná, ktorou bola Rukminí, a tá si neodložila žiaden zo svojich šperkov a všetci jej to vyčítali a hovorili: „Prečo chceš, aby bol Pán otrokom Nárada-muniho?“ A ona sa na to pozrela.
Povedala: „Nie, nie, nie! Všetci ste hlúpi!“
Potom sa na ňu všetci pozreli a povedali: „Povedz nám ako?“
Rukminí pristúpila k váhe a povedala: „Odstráňte odtiaľ všetky šperky. Odstráňte všetky poklady.“ Nárada-muni sa na ňu pozeral veľmi veľkými očami, viete, a hovoril: „Ó, Bože môj!“
Potom Rukminí vzala jeden list Tulsí, napísala naň Krišnovo meno a jednoducho ho položila na váhy. V okamihu, keď sa jej list dotkol, spadol dolu a Krišna vystúpil do výšky. Takže to ukazuje silu oddanosti, silu, ktorú má Tulsí, a silu mena Krišna, ktoré je dokonca silnejšia ako Krišnova osobnosť. To je sila mena.
Kedykoľvek niekoho voláme, vždy voláme menom a potom ten človek príde. Takto voláme aj Boha. Vezmeme si meno a sústredíme sa, aby sa nám Boh mohol zjaviť.
Úryvok zo satsangu Paramahamsu Vishwanandu, ktorý sa konal 2. novembra 2009 v Shree Peetha Nilaya – v ášrame.
