Rádhá, ako sme už veľakrát počuli, nie je len obyčajné meno, pretože Krišnu ovláda samotná Rádhárání. Krišna ovláda celý vesmír a Rádhá ovláda Jeho! Ako sa hovorí: „Muž je možno hlava, ale žena je krk.“ Takže Rádhárání je ten krk. Ona ovláda Pána vesmíru. Kto z vás to dokáže? Nikto z vás! Pretože taká bhakti ešte tu nie je.
Každý by chcel niekoho kontrolovať. Taká je povaha človeka. Radi by ste mali všetko pod kontrolou, ale kto môže kontrolovať samotného Pána? Nielen Šrímatí Rádhárání, ale aj všetci svätí to mali, pretože sa v nich prebudila Rádhá. Ich bhakti nie je kolísavá, ich bhakti nemá žiadnu chybu. Keď bhakti nemá žiadnu chybu, potom je tam Rádhá. V Šrímatí Rádhárání nie je žiadna chyba. Nezáleží na tom, aký je Krišna, Jej túžba po Krišnovi, Jej oddanosť Krišnovi, Jej láska ku Krišnovi, to je to najvyššie. A napriek tomu sa ľudia snažia milovať. Chceli by takto milovať, ale nie je to možné. Prečo to nie je možné? Pretože si stále zachovávate svoje predstavy o tom, čo je láska. Ustavične chcete milovať tak, ako chcete: „Ja, ja, ja, ja, moje, moje, moje“, viete. Vždy chcete mať všetko pod kontrolou.
Chválime napríklad gópí. Aj keď robili všetko, mysleli na Krišnu. Mali jasno. Pretože Bhagaván nepovedal, že by ste nemali mať rodinný život alebo že by ste nemali mať svoju prácu. Veľmi často duchovní ľudia takto rozmýšľajú. Nie, mali by ste robiť všetky svoje povinnosti, ale urobte Ho súčasťou všetkého, čo robíte. A to je Rádhá. Keď sa myseľ stane jednobodovou, nedochádza k odvádzaniu pozornosti, nedochádza ku kolísaniu.
Myseľ túži po cieli. A čo je tým cieľom? Tým cieľom je sám Bhagaván, Nárájena Krišna. (Môžete Ho pomenovať mnohými menami, všetky sú Jeho.) Keď sa tento cieľ stane jasným, potom Rádhá povie: „Dobre, táto osoba si zaslúži viac.“ Ak vo vás prebudí túžbu po Pánovi, ale napriek tomu vaša myseľ stále beží doľava, doprava, ako by ste to zvládli? Povedz mi! Ťažké, nie?
Keď sa teda myseľ upne na samotného najvyššieho Pána, Giridháridžiho, prebudí sa bháva, túžba. A keď sa táto túžba prebudí, nemyslite si, že sa táto túžba skončí. Veľmi často, keď sa ľudia na začiatku vydajú na duchovnú cestu, sú veľmi vzrušení. Ľudia hľadajú nadšenie a vzrušenie.
Dávnejšie som počas daršanu si vypočul jednú reč. Hovoril, ako sa jeho myseľ odklonila a ako to napravil. Ale ako si myslíte, že sa to stalo? Automaticky, len tak? Nie! On to dobrovoľne chcel. Keby to nechcel, tak by sa to, samozrejme, nikdy nestalo. A to je milosť Šrímatí Rádhárání. Preto sa o Ňej v Šrímad Bhágavatame hovorí ako o Aradáne. Aradána neznamená len sádhanu, nielen modlitbu, ale to, s akou náladou to robíte, tú túžbu, ktorú máte. Nie je to len mechanické vykonávanie a dokončenie. Je v tom aj tá hlboká túžba po Ňom. To je Rádhárání milosť.
Vidíte, že meno Šrí Rádhá je túžba po Giridháridžim. Preto vždy hovorím, že keď spievate meno Rádhá, odráža sa to na vašej anáhata-čakre: srdcovej čakre. A keď také srdce túži po Pánovi, môže sa Pán zjaviť.
Úryvok zo satsangu Paramahamsu Vishwanandu 6. septembra 2019 v Shree Peetha Nilaya – Ašram
