„Medzi svetovými náboženstvami je hinduizmus jedinečný. Nikde nenájdeme takú rozmanitosť myslenia a praxe. India umožnila hľadajúcim zo všetkých oblastí života slobodne experimentovať a vyjadrovať svoje poznatky. Poskytla fórum pre majstrov a svätcov, aby odovzdávali svoje priame zjavenie najvyššej pravdy. Hinduizmus poskytol duchovnú obživu jednotlivcom na všetkých stupňoch duchovného vývoja. Uspokojoval ľudí všetkých povahových vlastností a temperamentov. Je to náboženstvo, kultúra, ktorá premýšľala o každej ceste života. Kultúra, ktorá stelesňuje jednotu v rozmanitosti… má v sebe filozofie, ktoré opisujú samotnú metafyziku našej existencie. Obsahuje tradície, ktoré nám umožňujú ísť do hĺbky a skúmať konečný zmysel života. Vedie človeka túžiaceho po Bohu na miesto, kde môže zakúsiť jeho slávu. Preto je Santana—dharma večnou cestou pre ľudstvo.“ – Pochopenie hinduizmu, s. 57
Duchovná cesta, ktorá sa vymyká definícii
Abrahámovské viery (kresťanstvo, judaizmus a islám) vytvorili západnú definíciu náboženstva. Aj v rámci rôznych siekt a odnoží každej z týchto vierovyznaní existuje jasný zakladateľ, základný rámec a ľahko identifikovateľný súbor kľúčových spisov, ktoré sú autoritou ich viery.
A nie je to tak, že by hinduizmu niečo z toho chýbalo. Je to tak, že ich máme veľa a na prvý pohľad sa to zdá byť protichodné. Namiesto jedného zakladateľa hinduizmu sú tu tisícročia svätcov, mudrcov, majstrov a avatárov. Namiesto kľúčového súboru písiem máme plnú knižnicu. Trvalo by niekoľko životov, aby sme si ich všetky len raz prečítali, nehovoriac o tom, aby sme ich všetky pochopili. Oddaní hinduistickej viery môžu zasvätiť svoj život pochopeniu len jedného z nich. A keďže hinduizmus odmieta tvrdenia o univerzálnej pravde, je domovom širokého spektra učení, ktoré vysvetľujú podstatu života, Boha, pravdy, účelu a ďalších.
V rámci hinduizmu je ľahké, aby dvaja hinduisti verili vo veci, ktoré sú navzájom paradoxné, a pritom boli v súlade s učením ich viery. Hoci sa to môže zdať nanajvýš ohromujúce, prístup, ktorý hinduizmus zastáva, dokazuje samotnú logiku viery a zároveň krásu v snahe o rozpletanie života s cieľom získať priamu, bezprostrednú skúsenosť s božstvom.
„Niektorí by mohli tvrdiť, že rozmanitosť a rôznorodosť sú znakom zmätku a chaosu. Ale táto rozmanitosť je v skutočnosti odrazom sofistikovaného vyspelého prístupu. Všetko, čo presahuje rámec rozumu a logiky, bude nevyhnutne paradoxné a otvorené viacerým interpretáciám. Konečné tajomstvá života sa nedajú uzavrieť do jednej pevnej myšlienky. Sláva hinduizmu spočíva v tom, že dokáže súčasne obsahovať množstvo ciest a filozofií, ktoré vedú duchovného hľadajúceho k vyšším stavom realizácie.“ – Pochopenie hinduizmu, s. 7
Namiesto toho, aby sme sa sústredili na jedno chápanie pravdy, svätci a majstri vytvárajú línie, aby odovzdávali svoje poznanie pravdy a praktiky, ktoré sami použili na jej dosiahnutie. Podstatou hinduistickej filozofie je zasvätiť svoj život realizácii pravdy z prvej ruky.
Duchovná cesta, ktorá udržiava rozmanitosť v jednote
To všetko vyvoláva otázku, ako sa hinduizmu darí udržať takú rozmanitosť pod jednou strechou? Ak je tu toľko rozmanitostí, ako je možné, že je to všetko hinduizmus, a nie množstvo samostatných náboženstiev? Hinduisti majú tendenciu dodržiavať 7 univerzálnych právd. Môžu byť chápané rôzne, ale všetky sú akceptované a tvoria základ pre skúmanie.
Sedem princípov hinduizmu je:
- Átma – duša, podstata Ja, to, čo oživuje živé bytosti
- Brahman – najvyššia skutočnosť, z ktorej všetky veci pochádzajú
- Srishiti/Pralaja – projekcia a stiahnutie všetkého, čo existuje
- Samsára – Reinkarnácia. Kolobeh zrodenia a smrti.
- Karma – Kozmický zákon príčiny a následku. Sila, ktorá nás viaže k hmotnému svetu.
- Dharma – kozmický účel alebo poriadok
- Mókša – oslobodenie zo samsáry
„Pravda je jedna, ale múdri o nej hovoria rôznymi spôsobmi.“ – Rg véda
Tento často citovaný verš z Rg védy zdôrazňuje rozmanitosť v jednote. Pravda je jedna, ale existuje mnoho spôsobov, ako ju zažiť. Niektorí zažijú pravdu v Krišnovi, iní v Déví a ďalší ju nájdu v Šivovi. Základom všetkého je neodmysliteľné pochopenie, že existuje mnoho spôsobov, ako dosiahnuť pravdu.
Náboženstvo alebo duchovná cesta
Na západe vnímame náboženstvo ako pevný súbor presvedčení a praktík, ktoré musíme dodržiavať, aby sme boli spasení alebo dosiahli vopred stanovený cieľ. Spiritualitu vnímame ako slobodnú formu angažovania sa v čomkoľvek duchovného charakteru, ale bez pevných alebo dogmatických pravidiel.
V hinduizme sú však spiritualita a náboženstvo úzko prepojené a v konečnom dôsledku nie sú odlišné. Je to preto, že na rozdiel od väčšiny iných náboženstiev nie je hinduizmus založený na jednom súbore písiem, jednom zakladateľovi alebo jednej filozofii. Je to panteón praktík a filozofií, ktoré sa odovzdávali prostredníctvom uvedomelých majstrov s dôrazom na priamu, bezprostrednú skúsenosť s božstvom.
Prostredníctvom skúseností a praxe si nasledovníci hľadajú cestu, ktorá ich oslovuje a vyhovuje ich prirodzenosti. Podľa Mahábháraty, kľúčového hinduistického spisu, „Čokoľvek je tu, možno nájsť inde, ale čokoľvek tu nie je, nemožno nájsť nikde.“ Hinduizmus teda možno považovať za náboženstvo, ktoré obsahuje všetky duchovné myšlienky.
Prostredníctvom filozofie, rozprávania, jogy a rituálov je hľadajúci človek vedený k priamej skúsenosti Boha. Ak sa človek posunie ďalej a zahĺbi sa do učenia majstrov a svätých písiem, môže vidieť, ako boli odhalené a systematizované všetky myšlienkové aspekty duchovného života.
Na stránkach knihy Pochopenie hinduizmu sa zoznámite s týmito učeniami a dozviete sa, prečo sa tomuto veľkému náboženstvu darí už tisícročia. Stiahnite si svoj bezplatný výtlačok v anglickom jazyku ešte dnes!
