Púť SPN 2018
Cesta
Život je cesta a cesta je zmena, alebo skrátene, život je zmena ☺.
Púť do ášramu Shree Peetha Nilaya sa uskutočnila v čase od 06. 09. do 13. 09. 2018, pobyt bol organizovaný pre Slovákov a Portugalcov. Účastníkov čakal rôznorodý a bohatý program.
Bola už noc, keď sme sa všetci vydali na púť do ášramu. Cestovali sme dlhé hodiny, aby sme mohli hľadať odpovede aj na nepoložené otázky, klásť už sformulované otázky, precítiť a niektorí zažiť prvýkrát prítomnosť majstra. Akékoľvek dôvody boli na našu cestu, intenzívny zážitok to bol od samého začiatku. Ášram Shree Peetha Nilaya je známy svojím vplyvom na procesy v človeku a u každého sa dostane z dna duše na povrch všeličo. Po príchode sme unavení čelili rôznym organizačným zmenám, ktoré prevetrali našu trpezlivosť ☺ a znovu potvrdili, že ášram je v prvom rade škola kam sa nechodí oddychovať.
Daršan
Asi najväčšou udalosťou nášho pobytu boli daršany. Daršan je osobné požehnanie gurudžího. Je to príležitosť otvoriť srdce a zažiť vlastnú schopnosť milovať bez akýchkoľvek podmienok. Nie každý mal rovnaký zážitok, všetko sa odvíja od našich vedomých aj podvedomých očakávaní. Daršan prináša jedinečnú možnosť ocitnúť sa v tesnej blízkosti Paramahamsu Vishwanandu, dotknúť sa ho a porozprávať sa s ním. Počas daršanu dokážete zažiť ticho v duši aj keď vás oblieha ohlušujúca krásna hudba.
Satsangy s gurudžím
Skoro každý deň sa konal pred večerou v záhrade satsang s Paramahmsom Vishwanandom, mali sme vždy nárok na 4 otázky. Víkend bol určený Portugalskej a Slovenskej skupine, čiže stretnutia s gurudžím boli komorné. Gurudží nám dal jasne najavo, aby sme si otázky premysleli a neplytvali jeho ani vlastným časom. Na mnohé otázky už neraz odpovedal, preto by sme sa mali venovať štúdiu a až po dôkladnom zvážení položiť otázku, ktorá má presah na celé spoločenstvo a odpoveď nie je určená len jednotlivcovi.
Otázky, ktoré sme sa nestihli alebo neodvážili spýtať gurudžího sme kládli na doplňujúcich satsangoch Svámimu Kurunandhovi. Rozhovory s ním sa niesli v pokoji, každú otázku prijal s veľkým rešpektom a s láskou odpovedal.
Gurugíta
Čítanie Gurugíty a vnímanie svätých textov prostredníctvom poznania Svámiho Revatikaantu bolo nielen poučné a miestami zábavné, ale hlavne trefné. Svojimi príbehmi, osobnými skúsenosťami dokázal inšpirovať a zasahovať dušu na správnom mieste a zároveň búrať naše predstavy a ilúzie. Ponúkol uhol pohľadu podopretý vlastnou skúsenosťou spolužitia a tesného kontaktu s gurudžím.
Jedlo
V stravovacích návykoch domácich obyvateľov ášramu oproti minulosti došlo k zmenám. Jedlo je výhradne vegánske a ak majú niečo mliečne, tak len od zvierat, ktoré žijú v primeraných a prirodzených podmienkach a nie sú určené na bitúnok ani po ukončení produkcie mlieka.
Neoddeliteľnou súčasťou pobytu boli osy, boli všade a bolo ich veľa, naozaj veľa. Ako sme sedeli v jedálni a osy nás prenasledovali a liezli do jedla, vznášali sa nám nad rukami a hlavami pripomínali myšlienky, ktoré dokážu byť rovnako dotieravé, neodbytné a dokonca aj nebezpečné.
Ranné modlitby večerné modlitby
Tak ako povedal Svámí Kurunandha, začínať a končiť deň s Bohom v mysli, odovzdať mu deň ráno a večer, je najkrajšia a dôležitá súčasť dňa. Všetko potom vlastne robíme pre Boha a naše dni sa naplnia jeho odkazom stále viac a náš život sa zmení.
Krásna hudba, spev, hudobné nástroje dovtedy búšia na našu myseľ, kým sa nepodvolí a neutíši svoju aktivitu a nechá prúdiť telom zvuk, harmóniu, melódiu, všetko lahodiace nášmu srdcu.
Detský program
Deti mali nádherný program, pri ktorom mohli v jednoduchých formách vnímať príbehy svätých a jednotlivých božstiev. Mali prekrásnu púdžu plnú spevu a láskavej starostlivosti o malého Krišnu. V chráme poznávali Krišna lílu a hravé učenie vystriedal pohyb, hry v záhradách, kŕmenie pávov a zbieranie pávích pier. Deti rozumejú Bohu omnoho viac ako dospelí, pretože sa ho vôbec nesnažia pochopiť rozumom, ich vnímanie nekazí ešte intelektuálne poznanie a nevnímajú realitu cez myseľ, nemajú toľko skúseností ako dospelý človek. Nekladú si prekážky kladením zbytočných otázok, ktoré im vlastne ani nenapadnú, pretože úplne prirodzene nemajú pustený filter v hlave ale v srdci.
Posolstvo
Bol to naozaj intenzívny čas, ktorý sme trávili spoločne ako skupina ale aj individuálne. Poznávali sme seba cez vlastné pocity, nachádzali nové priateľstvá a prehlbovali vzťah s Bohom. Každá púť je o Bohu a našom vzťahu k nemu. Nemôžeme z nášho života vymazať jeho prítomnosť, nedá sa povedať že neexistuje, netvorí a neobhospodaruje svoje stvorenie. Sme jeho deti a pozval nás do svojho domu, aby sme sa dokázali pozrieť na svoj obraz v zrkadle nachádzajúcom sa aj v očiach iných. Mohli sme sa pozrieť do tváre Boha a nájsť porozumenie, láskavosť, nekonečnú trpezlivosť… Ale zároveň sme mohli čeliť Narasimhovi, ktorý je pripravený rozsekať a zničiť naše ego, démona v nás. Gurudží nám ponúkol celistvý obraz duchovného života, nie len sladké chvíle plné slniečka. Duchovná cesta je zmena a keď sme zrastení s egom a plní strachu, potom nás určité skúsenosti môžu aj bolieť. Na našej ceste k Bohu nepotrebujeme len úsmev a mojkanie, pretože ak sa nevystavíme poznaniu vlastných nedostatkov, budeme žiť v neustálej ilúzii a neúprimnosti, ktoré nás budú vodiť za nos stále dokola a budú nám nahovárať, že sme plní poznania a ezoterických zážitkov. Nezažívať v ášrame len príjemné veci je veľmi prospešné a vlastne nevyhnutné pre duchovný rast. A keď nám pri analýze a archeologickom výkope počas odstraňovania vrstiev nánosov v duši krváca ego, sme pripravení nevzdať sa lebo vieme, že to ubolené ego nie sme my. Strach je nedostatok dôvery v Boha.
Veľké poďakovanie patrí sévistom, ktorí na úkor vlastného pohodlia zabezpečovali chod a priebeh celej udalosti, prekladali a sprevádzali nových ľudí na ich ceste za poznaním Boha.
